okres Bratislava V

Nadradené územné celky

Podradené územné celky

Počet obyvateľov - okres Bratislava V

Počet obyvateľov je počet ľudí, ktorí na území okresu býva trvalo alebo dlhodobo. Zahŕňame do tohto počtu občanov daného štátu, ktorí majú trvalé bydlisko na území okresu v posledných 12 mesiacoch. Započítavajú sa aj občania cudzieho štátu, ktorí majú trvalý pobyt na území daného okresu dlhšia ako 12 mesiacov. Zo štatistík sú vyňatí občania, ktorí sa nachádzajú mimo územia okresu dlhšie ako 12 mesiacov. Pri pohľade na graf získate informáciu o vývoji počtu obyvateľov v posledných rokoch v danom okrese.

8,8
Veľmi dobrý

Sňatečnost a rozvodovost - okres Bratislava V

Vývoj cien nehnuteľností - okres Bratislava V

Nehnuteľnosť je definovaná ako pozemok či stavba spojená so zemou pevným základom. Do počte sú zahrnuté nehnuteľnosti (byty a rodinné domy). Dáta z realitnej inzercie, katastra nehnuteľností ale aj mnohé ďalšie cenotvornej údaje sú dlhodobo sledované a spracované v rámci komplexného informačného systému INEM. Informácie o cenách nehnuteľností je možné pre vybranú lokalitu okres Bratislava V zobraziť v tzv. Cenovej mape, ktorá prehľadne spracováva databázu informácií o skutočných predajných cenách nehnuteľností. Uvedený graf dáva prehľad o priemerných cenách bytov a rodinných domov za m2 v posledných rokoch v danom okrese.

Rychlost obratu nemovitostí - okres Bratislava V

Index cen nemovitostí - Slovensko

Zahájené byty a domy - okres Bratislava V

Dokončené byty a domy - okres Bratislava V

Objem hypotečních úvěrů - Slovensko

Kriminalita - Bratislavský kraj

Kriminalita je úhrn činov popisovaných podľa priestoru, času, štruktúry a pohybu. Vo všeobecnom zmysle slova ide o spoločenský jav, ktorým sa rozumie súhrn trestnej činnosti. Trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone. Základný ukazovateľ, s ktorého pomocou je možné porovnávať jednotlivé kraje alebo územné celky, sa nazýva Index kriminality. Index kriminality udáva počet zistených skutkov za jednotlivé obdobia, prepočítaných na 10 tisíc obyvateľov. Nižšie uvedený graf poskytuje informácie o vývoji indexu kriminality počas niekoľkých posledných rokov v danom kraji.

Priemerná mzda - Bratislavský kraj

Priemerná hrubá mzda predstavuje podiel miezd bez ostatných osobných nákladov na zamestnanca. Táto mzda zahŕňa predovšetkým základný mzdu alebo plat, príplatky, odmeny, náhrady miezd a ďalšie zložky mzdy alebo platu, ktoré sa zamestnancovi zúčtované k výplate. Ide o hrubej mzdy, tj. Pred znížením o poistné na všeobecné zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie, zálohové splátky dane z príjmu fyzických osôb a ďalšie zákonné či iné zamestnancom dohodnuté zrážky. Zahŕňa osoby v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere daného štátu k zamestnávateľovi. Údaje o počte zamestnancov a priemerných mzdách sú uvedené v prepočte na plne zamestnané osoby za celé národné hospodárstvo. Nižšie uvedený graf znázorňuje vývoj priemernej mzdy v danom regióne.

10,0
Najlepší

Počet nezamestnaných - okres Bratislava V

Nezamestnaným je osoba staršia pätnástich rokov, zvyčajne bývajúci v sledovanom území a v priebehu referenčného týždňa nebola zamestnaná, bola pripravená k nástupu do práce najneskôr do 14 dní a v priebehu posledných 4 týždňov si aktívne hľadala prácu. V rámci štatistík sú započítané osoby zvyčajne bývajúce v súkromných domácnostiach. Zo štatistík sú vyňaté osoby bývajúce dlhodobo v hromadných ubytovacích zariadeniach. Tento dôvod limituje úplnosť štatistík, pretože sa to týka väčšinou skupiny cudzích štátnych príslušníkov žijúcich a pracujúcich na území štátu. Miera nezamestnanosti je základným národohospodárskym ukazovateľom. Je počítaná ako podiel nezamestnaných ľudí a počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov. Na grafe nižšie je možné vidieť vývoj miery nezamestnanosti vo zvolenom okrese.

4,5
Priemerný

Volná pracovní místa - Bratislavský kraj

10,0
Najlepší

HDP - Bratislavský kraj

10,0
Najlepší

Míra inflace - Slovensko

Průmyslová produkce - Slovensko

Cestovní ruch - okres Bratislava V

6,5
Nadpriemerný

Zahraniční obchod - Slovensko

Oběživo - Slovensko

Index SAX - Slovensko

Nádej dožitia - okres Bratislava V

Nádej na dožitia je všeobecne priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. Do počtu lez zahrnúť muži a ženy pri narodení, žijúci v danej lokalite a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú v sledovanom období. Získava sa z úmrtnostních tabuliek a dá sa stanoviť pre akýkoľvek vek. Najčastejšie sa stanovuje pre vek narodenia a pre vek 65 rokov. Základnými faktory, ktoré ovplyvňujú výslednú hodnotu, sú: ekonomika krajiny, infraštruktúra, stav zdravotníctva, vojenský stav, kriminalita, životné prostredie, strava, a mnoho ďalších faktorov. Uvedený graf udáva nádej dožitia mužov a žien v danom okrese.

6,7
Nadpriemerný

Nádej dožitia vo veku 65 rokov - Slovensko

Nádej na dožitie čiže stredná dĺžka života udáva priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy vo veku 65 rokov, žijúci na danom území a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú viditeľné v sledovanom období. Vypočítava sa z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek. Nádej dožitia sa vypočítava z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek a obe pohlavia. Na výslednú hodnotu môže pôsobiť rad faktorov, ktoré ju môžu určitým spôsobom ovplyvniť, ako napr. Ekonomika, infraštruktúra, vojenský stav krajiny, zdravotníctvo, životné prostredie, genetika, spôsob stravovania, úroveň kriminality a mnoho ďalších faktorov. Uvedený graf znázorňuje nádej dožitia mužov a žien v posledných rokoch v danom štáte.

Úmrtí - okres Bratislava V

Znečistenie - Slovensko

Skleníkové plyny sú plyny, vyskytujúce sa v atmosfére Zeme, ktoré najviac prispievajú k tzv. Skleníkovému efektu. Najvýznamnejším skleníkový plyn prirodzeného pôvodu je oxid uhličitý. Z hľadiska korektnosti však nie je úplne správne porovnávať štáty z hľadiska ich absolútnych emisií. Ďaleko väčšiu výpovednú hodnotu má informácie o merných emisiách. Tými sa rozumie pomerový ukazovateľ vzťahujúce absolútnu hodnotu emisií CO2 na jedného obyvateľa či jednotku HDP. Snahy o redukciu produkcie skleníkových plynov majú dva uhly pohľadu. Klimatické hľadisko zdôrazňuje vplyv na celú planétu. Z ekonomického hľadiska tieto snahy o redukciu skleníkových plynov sú vysoko finančne náročné. Na grafe nižšie možno pozorovať vývoj oxidu uhličitého v posledných rokoch, prepočítaného na obyvateľa, v danom štáte.