okres Košice II

Nadradené územné celky

Počet obyvateľov - okres Košice II

Ak sčítame počet ľudí, ktorí majú dlhodobé alebo trvalé bydlisko a skutočne sa na území okresu nachádzajú, získame číselný údaj s názvom Počet obyvateľov. Zahŕňame do tohto počtu občanov daného štátu, ktorí majú trvalé bydlisko na území okresu v posledných 12 mesiacoch. Spoločne s nimi sú zahrnutí cudzinci, ktoré majú trvalé bydlisko v danom okrese viac ako 12 mesiacov. Vylúčení sú občania, ktorí sa pohybujú mimo územia daného okresu viac ako 12 mesiacov. Na grafe sú vykreslené číselné hodnoty z posledných niekoľkých rokov pre daný okres.

6,8
Nadpriemerný

Sňatečnost a rozvodovost - okres Košice II

Vývoj cien nehnuteľností - okres Košice II

nehnuteľný vecou je pozemok alebo stavba so samostatným účelovým určením. Do počte sú zahrnuté nehnuteľnosti (byty a rodinné domy). Dáta z realitnej inzercie, katastra nehnuteľností ale aj mnohé ďalšie cenotvornej údaje sú dlhodobo sledované a spracované v rámci komplexného informačného systému INEM. Informácie o cenách nehnuteľností je možné zistiť pomocou tzv. Cenových máp, ktoré poskytujú ucelené informácie o predajných cenách nehnuteľností. Uvedený graf dáva prehľad o priemerných cenách bytov a rodinných domov za m2 v posledných rokoch v danom okrese.

Rychlost obratu nemovitostí - okres Košice II

Index cen nemovitostí - Slovensko

Zahájené byty a domy - okres Košice II

Dokončené byty a domy - okres Košice II

Objem hypotečních úvěrů - Slovensko

Kriminalita - Košický kraj

Kriminalita je úhrn činov popisovaných podľa priestoru, času, štruktúry a pohybu. Vo všeobecnom zmysle slova ide o spoločenský jav, ktorým sa rozumie súhrn trestnej činnosti. Trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone. Základným nástrojom, ktorým možno porovnávať jednotlivé kraje alebo územné celky, je Index kriminality. Index kriminality udáva počet zistených skutkov za jednotlivé obdobia, prepočítaných na 10 tisíc obyvateľov. Uvedený graf dáva prehľad o vývoji indexu kriminality v posledných rokoch pre daný kraj.

Priemerná mzda - Košický kraj

Priemerná hrubá mzda predstavuje podiel miezd bez ostatných osobných nákladov na zamestnanca. Mzda zahŕňa základnú mzdu alebo plat, príplatky, odmeny, náhrady miezd a ďalšie zložky mzdy alebo platu, ktoré sa zamestnancovi zúčtované k výplate. Hrubá mzda sa skladá z čistej mzdy a súm na poistné na všeobecné zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie, ďalej zálohové splátky dane z príjmu fyzických osôb a ďalšie zákonné či iné zamestnancom dohodnuté zrážky. Zahŕňa osoby v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere daného štátu k zamestnávateľovi. Údaje o počte zamestnancov a priemerných mzdách sú uvedené v prepočte na plne zamestnané osoby za celé národné hospodárstvo. Nižšie uvedený graf znázorňuje vývoj priemernej mzdy v danom regióne.

7,5
Dobrý

Počet nezamestnaných - okres Košice II

Za nezamestnaného sa považuje osoba staršia 15-tich rokov, bývajúci v sledovanom území a v priebehu referenčného týždňa nebola zamestnaná, ďalej bola pripravená k nástupu do zamestnania najneskôr do 14 dní a v priebehu posledných 4 týždňov si zamestnanie aktívne hľadala. Do počte sú zahrnuté osoby zvyčajne bývajúce v súkromných domácnostiach. Vyšetrovanie sa nevzťahuje na osoby bývajúce dlhodobo v hromadných ubytovacích zariadeniach. Z tohto dôvodu sú údaje za určité skupiny obyvateľstva, najmä za cudzích štátnych príslušníkov žijúcich a pracujúcich na území republiky, k dispozícii v obmedzenej miere. Miera nezamestnanosti je základným národohospodárskym ukazovateľom. Je počítaná ako podiel nezamestnaných ľudí a počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov. Uvedený graf dáva prehľad o miere nezamestnanosti v posledných rokoch v danom okrese.

7,3
Dobrý

Volná pracovní místa - Košický kraj

1,2
Veľmi zlý

HDP - Košický kraj

8,7
Veľmi dobrý

Míra inflace - Slovensko

Průmyslová produkce - Slovensko

Cestovní ruch - okres Košice II

6,2
Nadpriemerný

Zahraniční obchod - Slovensko

Oběživo - Slovensko

Index SAX - Slovensko

Nádej dožitia - okres Košice II

Nádej na dožitia je všeobecne priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. Do počtu započítavame mužov aj ženy pri narodení, žijúci v danej lokalite a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú v sledovanom období. Získava sa z úmrtnostních tabuliek a dá sa stanoviť pre akýkoľvek vek. Najčastejšie sa stanovuje pre vek narodenia a pre vek 65 rokov. Hodnotu ovplyvňujú rôzne faktory: strava, ekonomika krajiny, infraštruktúra, stav zdravotníctva, úroveň kriminality, vojenský stav krajiny, životné prostredie, a i. Pri pohľade na nasledujúci graf získate prehľad o strednú dĺžku života mužov a žien v sledovanom období vo vybranom okresu.

8,6
Veľmi dobrý

Nádej dožitia vo veku 65 rokov - Slovensko

Nádej na dožitie čiže stredná dĺžka života udáva priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy vo veku 65 rokov, žijúci na danom území a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú viditeľné v sledovanom období. Vypočítava sa z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek. Nádej dožitia sa vypočítava z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek a obe pohlavia. Na výslednú hodnotu môže pôsobiť rad faktorov, ktoré ju môžu určitým spôsobom ovplyvniť, ako napr. Ekonomika, infraštruktúra, vojenský stav krajiny, zdravotníctvo, životné prostredie, genetika, spôsob stravovania, úroveň kriminality a mnoho ďalších faktorov. Uvedený graf znázorňuje nádej dožitia mužov a žien v posledných rokoch v danom štáte.

Úmrtí - okres Košice II

Znečistenie - Slovensko

Skleníkové plyny sú plyny, vyskytujúce sa v atmosfére Zeme, ktoré najviac prispievajú k tzv. Skleníkovému efektu. Najvýznamnejším skleníkový plyn prirodzeného pôvodu je oxid uhličitý. Z hľadiska korektnosti však nie je úplne správne porovnávať štáty z hľadiska ich absolútnych emisií. Ďaleko väčšiu výpovednú hodnotu má informácie o merných emisiách. Tými sa rozumie pomerový ukazovateľ vzťahujúce absolútnu hodnotu emisií CO2 na jedného obyvateľa či jednotku HDP. Snahy o redukciu produkcie skleníkových plynov majú dva uhly pohľadu. Klimatické hľadisko zdôrazňuje vplyv na celú planétu. Z ekonomického hľadiska tieto snahy o redukciu skleníkových plynov sú vysoko finančne náročné. Na grafe nižšie možno pozorovať vývoj oxidu uhličitého v posledných rokoch, prepočítaného na obyvateľa, v danom štáte.