Lipová, Prešov

Nehnuteľnosti sú veci neprenosné, pevne spojené so zemou ako sú stavby alebo pozemok samotný. Cena nehnuteľnosti odráža predajné ceny bytov a rodinných domov na ulici Lipová. Faktory, ktoré majú zásadný vplyv na cenu nehnuteľností, pravidelne monitoruje a analyzuje informačný systém INEM. Iným ukazovateľom, ktorý zobrazuje vývoj cien nehnuteľností sú cenové mapy. Vychádzajú z databázy uskutočnených predajov nehnuteľností. Grafy pod textom zobrazujú priemernú cenu za byty a rodinné domy za m2. Na prvom je zachytený vývoj ceny v ulici Lipová, na druhom je cenová mapa pre jednotlivé okresy.

Kriminalita je úhrn činov popisovaných podľa priestoru, času, štruktúry a pohybu. Vo všeobecnom zmysle slova ide o spoločenský jav, ktorým sa rozumie súhrn trestnej činnosti. Trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone. Základný ukazovateľ, s ktorého pomocou je možné porovnávať jednotlivé kraje alebo územné celky, sa nazýva Index kriminality. Index kriminality vyjadruje zistené trestné skutky za dané obdobie, prepočítaných na 10 000 obyvateľov. Nižšie uvedený graf poskytuje informácie o vývoji indexu kriminality počas niekoľkých posledných rokov v danom kraji.

Priemerná hrubá mzda predstavuje podiel miezd bez ostatných osobných nákladov na zamestnanca. Táto mzda zahŕňa predovšetkým základný mzdu alebo plat, príplatky, odmeny, náhrady miezd a ďalšie zložky mzdy alebo platu, ktoré sa zamestnancovi zúčtované k výplate. Hrubá mzda sa skladá z čistej mzdy a súm na poistné na všeobecné zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie, ďalej zálohové splátky dane z príjmu fyzických osôb a ďalšie zákonné či iné zamestnancom dohodnuté zrážky. Zahŕňa osoby v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere daného štátu k zamestnávateľovi. Údaje o počte zamestnancov a priemerných mzdách sú uvedené v prepočte na plne zamestnané osoby za celé národné hospodárstvo. Nižšie uvedený graf znázorňuje vývoj priemernej mzdy v danom regióne.

Nezamestnanosť je stav na trhu práce, keď časť obyvateľstva nie je schopná, alebo nie je ochotná nájsť si zamestnanie. Všeobecne je nezamestnaným osoba 15_ti ročná a starší, aktívne si v posledných 4 týždňoch hľadá prácu alebo je pripravená k nástupu do práce do 14 dní. Počty zahŕňajú osoby zvyčajne bývajúce v súkromných domácnostiach. Pracujúci osoby bývajúce dlhodobo v hromadných ubytovacích zariadení nie sú zahrnuté v štatistikách nezamestnanosti, z tohto dôvodu sú štatistiky pre danú skupinu obyvateľov k dispozícii v obmedzenej miere. Miera nezamestnanosti percentne vyjadruje podiel nezamestnaných k ekonomicky aktívnym ľuďom. Odráža stav výkonnosti národnej ekonomiky. Nižšie uvedený graf zachytáva vývoj miery nezamestnanosti v posledných rokoch v danej obci.

Nádej na dožitie čiže stredná dĺžka života udáva priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. Do počtu započítavame mužov aj ženy pri narodení, žijúci v danej lokalite a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú v sledovanom období. Výsledná hodnota je počítaná z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre ľubovoľný vek. Najčastejšie sa uvádza pre vek 0 (narodenia) a vek 65 rokov. Základnými faktory, ktoré ovplyvňujú výslednú hodnotu, sú: ekonomika krajiny, infraštruktúra, stav zdravotníctva, vojenský stav, kriminalita, životné prostredie, strava, a mnoho ďalších faktorov. Pri pohľade na nasledujúci graf získate prehľad o strednú dĺžku života mužov a žien v sledovanom období vo vybranom okresu.

Nádej na dožitie čiže stredná dĺžka života udáva priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy vo veku 65 rokov, žijúci na danom území a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú viditeľné v sledovanom období. Vypočítava sa z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek. Nádej dožitia sa vypočítava z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek a obe pohlavia. Na výslednú hodnotu môže pôsobiť rad faktorov, ktoré ju môžu určitým spôsobom ovplyvniť, ako napr. Ekonomika, infraštruktúra, vojenský stav krajiny, zdravotníctvo, životné prostredie, genetika, spôsob stravovania, úroveň kriminality a mnoho ďalších faktorov. Uvedený graf znázorňuje nádej dožitia mužov a žien v posledných rokoch v danom štáte.

Skleníkové plyny sú plyny, vyskytujúce sa v atmosfére Zeme, ktoré najviac prispievajú k tzv. Skleníkovému efektu. Najvýznamnejším skleníkový plyn prirodzeného pôvodu je oxid uhličitý. Z hľadiska korektnosti však nie je úplne správne porovnávať štáty z hľadiska ich absolútnych emisií. Ďaleko väčšiu výpovednú hodnotu má informácie o merných emisiách. Tými sa rozumie pomerový ukazovateľ vzťahujúce absolútnu hodnotu emisií CO2 na jedného obyvateľa či jednotku HDP. Snahy o redukciu produkcie skleníkových plynov majú dva uhly pohľadu. Klimatické hľadisko zdôrazňuje vplyv na celú planétu. Z ekonomického hľadiska tieto snahy o redukciu skleníkových plynov sú vysoko finančne náročné. Na grafe nižšie možno pozorovať vývoj oxidu uhličitého v posledných rokoch, prepočítaného na obyvateľa, v danom štáte.

Pri znečisťovanie ovzdušia dochádza k sérii procesov, ktorými sú do ovzdušia vnášané znečisťujúce látky do ovzdušia. V rámci štatistík sú sledované emisie a stacionárne zdroje znečistenia z registrov, ich údaje sú podľa zákona povinné archivovať a prezentovať na štatistické účely. Niektoré emisie nemusia prevádzkovatelia stacionárnych zdrojov povinne hlásiť a tie sú potom dopočítavané v emisnej databáze na základe ohlásených aktívnych údajov a emisných faktorov. Znečisťovanie ovzdušia sa negatívnymi spôsobmi prejavuje nielen na ľudskom zdraví, ale aj na vegetáciu, ekosystémoch či poškodenie materiálov a stavieb. Nasledujúci graf znázorňuje výskyt oxidov a tuhých znečisťujúcich látok v ovzduší v tonách pre daný okres.