Solivarská, Prešov

Nehnuteľnosť je podľa právneho predpisu pozemok alebo stavba spojená so zemou pevným základom. Do výpočtu vývoja cien nehnuteľností sú zaradené byty a rodinné domy na ulici Solivarská. Zobrazený vývoj cien nehnuteľností má svoj zdroj v komplexnom systéme INEM, ktorý spracováva a vyhodnocuje všetky cenotvornej dáta a údaje, realitné inzerciu a dáta z katastra nehnuteľností. Skutočné predajné ceny spracúvajú cenové mapy, ktoré následne zobrazujú priemerné ceny nehnuteľností pre jednotlivé oblasti. Grafy pod textom zobrazujú priemernú cenu za byty a rodinné domy za m2. Na prvom je zachytený vývoj ceny v ulici Solivarská, na druhom je cenová mapa pre jednotlivé okresy.

Kriminalita je zvyčajne popisovaná ako úhrn činov podľa priestoru, času, štruktúry, rozsahu a pohybu. V všeobecnom zmysle slova je to zločinnosť, respektíve súhrn trestnej činnosti. Trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone. Základný ukazovateľ, s ktorého pomocou je možné porovnávať jednotlivé kraje alebo územné celky, sa nazýva Index kriminality. Index kriminality vyjadruje zistené trestné skutky za dané obdobie, prepočítaných na 10 000 obyvateľov. Nižšie uvedený graf poskytuje informácie o vývoji indexu kriminality počas niekoľkých posledných rokov v danom kraji.

Priemerná hrubá mzda predstavuje podiel miezd bez ostatných osobných nákladov na zamestnanca. Táto mzda zahŕňa predovšetkým základný mzdu alebo plat, príplatky, odmeny, náhrady miezd a ďalšie zložky mzdy alebo platu, ktoré sa zamestnancovi zúčtované k výplate. Ide o hrubej mzdy, tj. Pred znížením o poistné na všeobecné zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie, zálohové splátky dane z príjmu fyzických osôb a ďalšie zákonné či iné zamestnancom dohodnuté zrážky. Zahŕňa predovšetkým osoby v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere daného štátu k zamestnávateľovi. Údaje o počte zamestnancov a priemerných mzdách sú uvedené v prepočte na plne zamestnané osoby za celé národné hospodárstvo. Nasledujúci graf zachytáva vývoj priemernej mesačnej mzdy vo vybranom regióne.

Nezamestnaným je osoba staršia pätnástich rokov, zvyčajne bývajúci v sledovanom území a v priebehu referenčného týždňa nebola zamestnaná, bola pripravená k nástupu do práce najneskôr do 14 dní a v priebehu posledných 4 týždni si aktívne hľadala prácu. Medzi nezamestnaných patrí aj osoba, ktorá nehľadá prácu, pretože ju už našla a je schopná ju nastúpiť najneskôr do 14 dní. Počty zahŕňajú osoby zvyčajne bývajúce v súkromných domácnostiach. Vyšetrovanie sa nevzťahuje na osoby bývajúce dlhodobo v hromadných ubytovacích zariadeniach. Z tohto dôvodu sú údaje za určité skupiny obyvateľstva, najmä za cudzích štátnych príslušníkov žijúcich a pracujúcich na území republiky, k dispozícii v obmedzenej miere. Miera nezamestnanosti, najsledovanejšie ukazovateľ stavu pracovného trhu, je podiel registrovaných nezamestnaných osôb k celkovému počtu ekonomicky aktívnych osôb. Nižšie uvedený graf zachytáva vývoj miery nezamestnanosti v posledných rokoch v danej obci.

Nádej na dožitie čiže stredná dĺžka života udáva priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. Do počtu lez zahrnúť muži a ženy pri narodení, žijúci v danej lokalite a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú v sledovanom období. Získava sa z úmrtnostních tabuliek a dá sa stanoviť pre akýkoľvek vek. Najčastejšie sa stanovuje pre vek narodenia a pre vek 65 rokov. Základnými faktory, ktoré ovplyvňujú výslednú hodnotu, sú: ekonomika krajiny, infraštruktúra, stav zdravotníctva, vojenský stav, kriminalita, životné prostredie, strava, a mnoho ďalších faktorov. Graf nižšie znázorňuje nádej dožitia mužov a žien v príslušnom okrese.

Nádej na dožitie čiže stredná dĺžka života udáva priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy vo veku 65 rokov, žijúci na danom území a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú viditeľné v sledovanom období. Vypočítava sa z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek. Nádej dožitia sa vypočítava z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek a obe pohlavia. Na výslednú hodnotu môže pôsobiť rad faktorov, ktoré ju môžu určitým spôsobom ovplyvniť, ako napr. Ekonomika, infraštruktúra, vojenský stav krajiny, zdravotníctvo, životné prostredie, genetika, spôsob stravovania, úroveň kriminality a mnoho ďalších faktorov. Uvedený graf znázorňuje nádej dožitia mužov a žien v posledných rokoch v danom štáte.

Skleníkové plyny sú plyny, vyskytujúce sa v atmosfére Zeme, ktoré najviac prispievajú k tzv. Skleníkovému efektu. Najvýznamnejším skleníkový plyn prirodzeného pôvodu je oxid uhličitý. Z hľadiska korektnosti však nie je úplne správne porovnávať štáty z hľadiska ich absolútnych emisií. Ďaleko väčšiu výpovednú hodnotu má informácie o merných emisiách. Tými sa rozumie pomerový ukazovateľ vzťahujúce absolútnu hodnotu emisií CO2 na jedného obyvateľa či jednotku HDP. Snahy o redukciu produkcie skleníkových plynov majú dva uhly pohľadu. Klimatické hľadisko zdôrazňuje vplyv na celú planétu. Z ekonomického hľadiska tieto snahy o redukciu skleníkových plynov sú vysoko finančne náročné. Na grafe nižšie možno pozorovať vývoj oxidu uhličitého v posledných rokoch, prepočítaného na obyvateľa, v danom štáte.

Pri znečisťovanie ovzdušia dochádza k sérii procesov, ktorými sú do ovzdušia vnášané znečisťujúce látky do ovzdušia. V rámci štatistík sú sledované emisie a stacionárne zdroje znečistenia z registrov, ich údaje sú podľa zákona povinné archivovať a prezentovať na štatistické účely. Emisie znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré nemusia prevádzkovatelia stacionárnych zdrojov zisťovať, sú do emisné databázy dopočítavané. Znečistenie ovzdušia je spôsobené vypúšťaním znečisťujúcich látok z rôznych zdrojov znečistenia v dôsledku ľudskej činnosti. Tie potom môžu mať negatívny vplyv na ľudské zdravie, vegetáciu, ekosystémy i materiály v okolí zdroja znečistenia aj vo vzdialenejších oblastiach. Graf nižšie pojednáva o výskyte oxidov a tuhých látkach v ovzduší v tonách za posledné roky v príslušnom okrese.