Jozefa Škopca, Prievidza

Pozemky a stavby s pevným základom súhrnne nazývame nehnuteľnosťami. V ulici Jozefa Škopca sú sledované ceny bytov a rodinných domov a následne sú spracovávané a vyhodnocované. Zobrazený vývoj cien nehnuteľností má svoj zdroj v komplexnom systéme INEM, ktorý spracováva a vyhodnocuje všetky cenotvornej dáta a údaje, realitné inzerciu a dáta z katastra nehnuteľností. Cenu nehnuteľností spracovávajú rozdielnym spôsobom cenovej mapy. Na rozdiel od realitnej inzercie a ďalších údajov, spracúvajú reálne predajné ceny nehnuteľností. Nasledujúce grafy ukazujú vývoj cien bytov a domov za m2 v ulici Jozefa Škopca a cenovej mapy v jednotlivých okresoch.

Kriminalita je zvyčajne popisovaná ako úhrn činov podľa priestoru, času, štruktúry, rozsahu a pohybu. V všeobecnom zmysle slova je to zločinnosť, respektíve súhrn trestnej činnosti. Trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone. Základným nástrojom, ktorým možno porovnávať jednotlivé kraje alebo územné celky, je Index kriminality. Index kriminality udáva počet zistených skutkov za jednotlivé obdobia, prepočítaných na 10 tisíc obyvateľov. Uvedený graf dáva prehľad o vývoji indexu kriminality v posledných rokoch pre daný kraj.

Priemernú mzdou znamená podiel miezd bez ostatných osobných nákladov pripadajúca na jedného zamestnanca. Táto mzda zahŕňa predovšetkým základný mzdu alebo plat, príplatky, odmeny, náhrady miezd a ďalšie zložky mzdy alebo platu, ktoré sa zamestnancovi zúčtované k výplate. Hrubá mzda sa skladá z čistej mzdy a súm na poistné na všeobecné zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie, ďalej zálohové splátky dane z príjmu fyzických osôb a ďalšie zákonné či iné zamestnancom dohodnuté zrážky. Zahŕňa predovšetkým osoby v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere daného štátu k zamestnávateľovi. Údaje o počte zamestnancov a priemerných mzdách sú uvedené v prepočte na plne zamestnané osoby za celé národné hospodárstvo. Nasledujúci graf zachytáva vývoj priemernej mesačnej mzdy vo vybranom regióne.

Nezamestnanosť je stav na trhu práce, keď časť obyvateľstva nie je schopná, alebo nie je ochotná nájsť si zamestnanie. Všeobecne je nezamestnaným osoba 15_ti ročná a starší, aktívne si v posledných 4 týždňoch hľadá prácu alebo je pripravená k nástupu do práce do 14 dní. Patrí sem osoby zvyčajne bývajúce v súkromných domácnostiach. Zo štatistík sú vyňaté osoby bývajúce dlhodobo v hromadných ubytovacích zariadeniach. Tento dôvod limituje úplnosť štatistík, pretože sa to týka väčšinou skupiny cudzích štátnych príslušníkov žijúcich a pracujúcich na území štátu. Miera nezamestnanosti je jedným zo základných makroekonomických ukazovateľov. Vyjadruje podiel registrovaných nezamestnaných k počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov. Z nižšie uvedeného grafu vyplýva prehľad miery nezamestnanosti v príslušnej obci.

Nádej na dožitie, označované tiež ako stredná dĺžka života, je označovaná ako priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy pri narodení, žijúci v danej lokalite, určitého veku a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú v sledovanom období. Vypočítava sa z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek. Najčastejšie pre vek 0 (narodenia) a vek 65 rokov. Základnými faktory, ktoré ovplyvňujú výslednú hodnotu, sú: ekonomika krajiny, infraštruktúra, stav zdravotníctva, vojenský stav, kriminalita, životné prostredie, strava, a mnoho ďalších faktorov. Uvedený graf udáva nádej dožitia mužov a žien v danom okrese.

Nádej na dožitie čiže stredná dĺžka života udáva priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy vo veku 65 rokov, žijúci na danom území a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú viditeľné v sledovanom období. Vypočítava sa z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek. Nádej dožitia sa vypočítava z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek a obe pohlavia. Na výslednú hodnotu môže pôsobiť rad faktorov, ktoré ju môžu určitým spôsobom ovplyvniť, ako napr. Ekonomika, infraštruktúra, vojenský stav krajiny, zdravotníctvo, životné prostredie, genetika, spôsob stravovania, úroveň kriminality a mnoho ďalších faktorov. Uvedený graf znázorňuje nádej dožitia mužov a žien v posledných rokoch v danom štáte.

Skleníkové plyny sú plyny, vyskytujúce sa v atmosfére Zeme, ktoré najviac prispievajú k tzv. Skleníkovému efektu. Najvýznamnejším skleníkový plyn prirodzeného pôvodu je oxid uhličitý. Z hľadiska korektnosti však nie je úplne správne porovnávať štáty z hľadiska ich absolútnych emisií. Ďaleko väčšiu výpovednú hodnotu má informácie o merných emisiách. Tými sa rozumie pomerový ukazovateľ vzťahujúce absolútnu hodnotu emisií CO2 na jedného obyvateľa či jednotku HDP. Snahy o redukciu produkcie skleníkových plynov majú dva uhly pohľadu. Klimatické hľadisko zdôrazňuje vplyv na celú planétu. Z ekonomického hľadiska tieto snahy o redukciu skleníkových plynov sú vysoko finančne náročné. Na grafe nižšie možno pozorovať vývoj oxidu uhličitého v posledných rokoch, prepočítaného na obyvateľa, v danom štáte.

Znečisťovanie ovzdušia zahŕňa celý rad procesov, ktorými dochádza ku vnášanie znečisťujúcich látok do ovzdušia. V rámci štatistík sú sledované emisie a stacionárne zdroje znečistenia z registrov, ich údaje sú podľa zákona povinné archivovať a prezentovať na štatistické účely. Emisie znečisťujúcich látok, ktoré nie sú povinné prevádzkovateľmi stacionárnych zdrojov zisťovať, sú pre potreby medzinárodného ohlasovanie a modelovanie kvality ovzdušia dopočítavané v emisnej databáze, a to na základe ohlásených činnosti pre údajov a emisných faktorov. Znečistenie ovzdušia je spôsobené vypúšťaním znečisťujúcich látok z rôznych zdrojov znečistenia v dôsledku ľudskej činnosti. Tie potom môžu mať negatívny vplyv na ľudské zdravie, vegetáciu, ekosystémy i materiály v okolí zdroja znečistenia aj vo vzdialenejších oblastiach. Nasledujúci graf znázorňuje výskyt oxidov a tuhých znečisťujúcich látok v ovzduší v tonách pre daný okres.