Hviezdoslavova 311/15, Bytča

Kriminalita je zvyčajne popisovaná ako úhrn činov podľa priestoru, času, štruktúry, rozsahu a pohybu. V všeobecnom zmysle slova je to zločinnosť, respektíve súhrn trestnej činnosti. Trestný čin je také konanie, ktorým páchateľ zásadne poškodzuje alebo ohrozuje štátom chránené záujmy. Základný ukazovateľ, s ktorého pomocou je možné porovnávať jednotlivé kraje alebo územné celky, sa nazýva Index kriminality. Index kriminality vyjadruje zistené trestné skutky za dané obdobie, prepočítaných na 10 000 obyvateľov. Nižšie uvedený graf poskytuje informácie o vývoji indexu kriminality počas niekoľkých posledných rokov v danom kraji.

Priemerná hrubá mzda predstavuje podiel miezd bez ostatných osobných nákladov na zamestnanca. Mzda zahŕňa základnú mzdu alebo plat, príplatky, odmeny, náhrady miezd a ďalšie zložky mzdy alebo platu, ktoré sa zamestnancovi zúčtované k výplate. Hrubá mzda sa skladá z čistej mzdy a súm na poistné na všeobecné zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie, ďalej zálohové splátky dane z príjmu fyzických osôb a ďalšie zákonné či iné zamestnancom dohodnuté zrážky. Zahŕňa predovšetkým osoby v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere daného štátu k zamestnávateľovi. Údaje o počte zamestnancov a priemerných mzdách sú uvedené v prepočte na plne zamestnané osoby za celé národné hospodárstvo. Nasledujúci graf zachytáva vývoj priemernej mesačnej mzdy vo vybranom regióne.

Nezamestnanosť je stav na trhu práce, keď časť obyvateľstva nie je schopná, alebo nie je ochotná nájsť si zamestnanie. Všeobecne je nezamestnaným osoba 15_ti ročná a starší, aktívne si v posledných 4 týždňoch hľadá prácu alebo je pripravená k nástupu do práce do 14 dní. Počty zahŕňajú osoby zvyčajne bývajúce v súkromných domácnostiach. Pracujúci osoby bývajúce dlhodobo v hromadných ubytovacích zariadení nie sú zahrnuté v štatistikách nezamestnanosti, z tohto dôvodu sú štatistiky pre danú skupinu obyvateľov k dispozícii v obmedzenej miere. Miera nezamestnanosti je primárne sledovanou veličinou na pracovnom trhu. Udáva podiel nezamestnaných osôb k celkovému počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov. Uvedený graf dáva prehľad o miere nezamestnanosti v posledných rokoch v danej obci.

Nádej na dožitia je všeobecne priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy pri narodení, žijúci v danej lokalite, určitého veku a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú v sledovanom období. Výsledná hodnota je počítaná z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre ľubovoľný vek. Najčastejšie sa uvádza pre vek 0 (narodenia) a vek 65 rokov. Základnými faktory, ktoré ovplyvňujú výslednú hodnotu, sú: ekonomika krajiny, infraštruktúra, stav zdravotníctva, vojenský stav, kriminalita, životné prostredie, strava, a mnoho ďalších faktorov. Graf nižšie znázorňuje nádej dožitia mužov a žien v príslušnom okrese.

Nádej na dožitie čiže stredná dĺžka života udáva priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy vo veku 65 rokov, žijúci na danom území a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú viditeľné v sledovanom období. Vypočítava sa z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek. Nádej dožitia sa vypočítava z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek a obe pohlavia. Na výslednú hodnotu môže pôsobiť rad faktorov, ktoré ju môžu určitým spôsobom ovplyvniť, ako napr. Ekonomika, infraštruktúra, vojenský stav krajiny, zdravotníctvo, životné prostredie, genetika, spôsob stravovania, úroveň kriminality a mnoho ďalších faktorov. Uvedený graf znázorňuje nádej dožitia mužov a žien v posledných rokoch v danom štáte.

Skleníkové plyny sú plyny, vyskytujúce sa v atmosfére Zeme, ktoré najviac prispievajú k tzv. Skleníkovému efektu. Najvýznamnejším skleníkový plyn prirodzeného pôvodu je oxid uhličitý. Z hľadiska korektnosti však nie je úplne správne porovnávať štáty z hľadiska ich absolútnych emisií. Ďaleko väčšiu výpovednú hodnotu má informácie o merných emisiách. Tými sa rozumie pomerový ukazovateľ vzťahujúce absolútnu hodnotu emisií CO2 na jedného obyvateľa či jednotku HDP. Snahy o redukciu produkcie skleníkových plynov majú dva uhly pohľadu. Klimatické hľadisko zdôrazňuje vplyv na celú planétu. Z ekonomického hľadiska tieto snahy o redukciu skleníkových plynov sú vysoko finančne náročné. Na grafe nižšie možno pozorovať vývoj oxidu uhličitého v posledných rokoch, prepočítaného na obyvateľa, v danom štáte.

Znečisťovanie ovzdušia zahŕňa celý rad procesov, ktorými dochádza ku vnášanie znečisťujúcich látok do ovzdušia. Do štatistík sú zahrnuté emisie a stacionárne zdroje znečistenia z registrov. Emisie znečisťujúcich látok, ktoré nie sú povinné prevádzkovateľmi stacionárnych zdrojov zisťovať, sú pre potreby medzinárodného ohlasovanie a modelovanie kvality ovzdušia dopočítavané v emisnej databáze, a to na základe ohlásených činnosti pre údajov a emisných faktorov. Znečistenie ovzdušia je spôsobené vypúšťaním znečisťujúcich látok z rôznych zdrojov znečistenia v dôsledku ľudskej činnosti. Tie potom môžu mať negatívny vplyv na ľudské zdravie, vegetáciu, ekosystémy i materiály v okolí zdroja znečistenia aj vo vzdialenejších oblastiach. Nasledujúci graf znázorňuje výskyt oxidov a tuhých znečisťujúcich látok v ovzduší v tonách pre daný okres.