Pšurnovická, Bytča

Kriminalita je úhrn činov popisovaných podľa priestoru, času, štruktúry a pohybu. Vo všeobecnom zmysle slova ide o spoločenský jav, ktorým sa rozumie súhrn trestnej činnosti. Trestný čin je také konanie, ktorým páchateľ zásadne poškodzuje alebo ohrozuje štátom chránené záujmy. Základným nástrojom, ktorým možno porovnávať jednotlivé kraje alebo územné celky, je Index kriminality. Index kriminality udáva počet zistených skutkov za jednotlivé obdobia, prepočítaných na 10 tisíc obyvateľov. Uvedený graf dáva prehľad o vývoji indexu kriminality v posledných rokoch pre daný kraj.

Priemerná hrubá mzda predstavuje podiel miezd bez ostatných osobných nákladov na zamestnanca. Táto mzda zahŕňa predovšetkým základný mzdu alebo plat, príplatky, odmeny, náhrady miezd a ďalšie zložky mzdy alebo platu, ktoré sa zamestnancovi zúčtované k výplate. Ide o hrubej mzdy, tj. Pred znížením o poistné na všeobecné zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie, zálohové splátky dane z príjmu fyzických osôb a ďalšie zákonné či iné zamestnancom dohodnuté zrážky. Zahŕňa osoby v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere daného štátu k zamestnávateľovi. Údaje o počte zamestnancov a priemerných mzdách sú uvedené v prepočte na plne zamestnané osoby za celé národné hospodárstvo. Nižšie uvedený graf znázorňuje vývoj priemernej mzdy v danom regióne.

Nezamestnanosť je stav na trhu práce, keď časť obyvateľstva nie je schopná, alebo nie je ochotná nájsť si zamestnanie. Všeobecne je nezamestnaným osoba 15_ti ročná a starší, aktívne si v posledných 4 týždňoch hľadá prácu alebo je pripravená k nástupu do práce do 14 dní. Do tohto počtu sú zaradené osoby zvyčajne bývajúce v súkromných domácnostiach. Štatistiky nezamestnanosti u cudzích štátnych príslušníkov pracujúcich a žijúcich dlhodobo v hromadných ubytovacích zariadeniach na území štátu sú k dispozícii v obmedzenej miere, z dôvodu, že táto skupina obyvateľov je vybratá z šetrenia nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti je jedným zo základných makroekonomických ukazovateľov. Vyjadruje podiel registrovaných nezamestnaných k počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov. Graf nižšie sleduje vývoj miery nezamestnanosti vo zvolenej obci.

Nádej na dožitie čiže stredná dĺžka života udáva priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy pri narodení, žijúci v danej lokalite, určitého veku a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú v sledovanom období. Získava sa z úmrtnostních tabuliek a dá sa stanoviť pre akýkoľvek vek. Najčastejšie sa stanovuje pre vek narodenia a pre vek 65 rokov. Hodnotu ovplyvňujú rôzne faktory: strava, ekonomika krajiny, infraštruktúra, stav zdravotníctva, úroveň kriminality, vojenský stav krajiny, životné prostredie, a i. Pri pohľade na nasledujúci graf získate prehľad o strednú dĺžku života mužov a žien v sledovanom období vo vybranom okresu.

Nádej na dožitie čiže stredná dĺžka života udáva priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy vo veku 65 rokov, žijúci na danom území a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú viditeľné v sledovanom období. Vypočítava sa z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek. Nádej dožitia sa vypočítava z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek a obe pohlavia. Na výslednú hodnotu môže pôsobiť rad faktorov, ktoré ju môžu určitým spôsobom ovplyvniť, ako napr. Ekonomika, infraštruktúra, vojenský stav krajiny, zdravotníctvo, životné prostredie, genetika, spôsob stravovania, úroveň kriminality a mnoho ďalších faktorov. Uvedený graf znázorňuje nádej dožitia mužov a žien v posledných rokoch v danom štáte.

Skleníkové plyny sú plyny, vyskytujúce sa v atmosfére Zeme, ktoré najviac prispievajú k tzv. Skleníkovému efektu. Najvýznamnejším skleníkový plyn prirodzeného pôvodu je oxid uhličitý. Z hľadiska korektnosti však nie je úplne správne porovnávať štáty z hľadiska ich absolútnych emisií. Ďaleko väčšiu výpovednú hodnotu má informácie o merných emisiách. Tými sa rozumie pomerový ukazovateľ vzťahujúce absolútnu hodnotu emisií CO2 na jedného obyvateľa či jednotku HDP. Snahy o redukciu produkcie skleníkových plynov majú dva uhly pohľadu. Klimatické hľadisko zdôrazňuje vplyv na celú planétu. Z ekonomického hľadiska tieto snahy o redukciu skleníkových plynov sú vysoko finančne náročné. Na grafe nižšie možno pozorovať vývoj oxidu uhličitého v posledných rokoch, prepočítaného na obyvateľa, v danom štáte.

Znečisťovanie ovzdušia zahŕňa celý rad procesov, ktorými dochádza ku vnášanie znečisťujúcich látok do ovzdušia. Do počtu zahŕňame emisie a stacionárne zdroje registrov, zbierané pre štatistické účely. Niektoré emisie nemusia prevádzkovatelia stacionárnych zdrojov povinne hlásiť a tie sú potom dopočítavané v emisnej databáze na základe ohlásených aktívnych údajov a emisných faktorov. Znečisťovanie ovzdušia sa negatívnymi spôsobmi prejavuje nielen na ľudskom zdraví, ale aj na vegetáciu, ekosystémoch či poškodenie materiálov a stavieb. Graf nižšie pojednáva o výskyte oxidov a tuhých látkach v ovzduší v tonách za posledné roky v príslušnom okrese.