Železnô, Partizánska Ľupča

Kriminalita je zvyčajne popisovaná ako úhrn činov podľa priestoru, času, štruktúry, rozsahu a pohybu. V všeobecnom zmysle slova je to zločinnosť, respektíve súhrn trestnej činnosti. Trestný čin je také konanie, ktorým páchateľ zásadne poškodzuje alebo ohrozuje štátom chránené záujmy. Základným nástrojom, ktorým možno porovnávať jednotlivé kraje alebo územné celky, je Index kriminality. Index kriminality vyjadruje zistené trestné skutky za dané obdobie, prepočítaných na 10 000 obyvateľov. Uvedený graf dáva prehľad o vývoji indexu kriminality v posledných rokoch pre daný kraj.

Priemernú mzdou znamená podiel miezd bez ostatných osobných nákladov pripadajúca na jedného zamestnanca. Táto mzda zahŕňa predovšetkým základný mzdu alebo plat, príplatky, odmeny, náhrady miezd a ďalšie zložky mzdy alebo platu, ktoré sa zamestnancovi zúčtované k výplate. Ide o hrubej mzdy, tj. Pred znížením o poistné na všeobecné zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie, zálohové splátky dane z príjmu fyzických osôb a ďalšie zákonné či iné zamestnancom dohodnuté zrážky. Zahŕňa predovšetkým osoby v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere daného štátu k zamestnávateľovi. Údaje o počte zamestnancov a priemerných mzdách sú uvedené v prepočte na plne zamestnané osoby za celé národné hospodárstvo. Nasledujúci graf zachytáva vývoj priemernej mesačnej mzdy vo vybranom regióne.

Za nezamestnaného sa považuje osoba staršia 15-tich rokov, bývajúci v sledovanom území a v priebehu referenčného týždňa nebola zamestnaná, ďalej bola pripravená k nástupu do zamestnania najneskôr do 14 dní a v priebehu posledných 4 týždňov si zamestnanie aktívne hľadala. Do počte sú zahrnuté osoby zvyčajne bývajúce v súkromných domácnostiach. Vyšetrovanie sa nevzťahuje na osoby bývajúce dlhodobo v hromadných ubytovacích zariadeniach. Z tohto dôvodu sú údaje za určité skupiny obyvateľstva, najmä za cudzích štátnych príslušníkov žijúcich a pracujúcich na území republiky, k dispozícii v obmedzenej miere. Miera nezamestnanosti je základným národohospodárskym ukazovateľom. Je počítaná ako podiel nezamestnaných ľudí a počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov. Uvedený graf dáva prehľad o miere nezamestnanosti v posledných rokoch v danom okrese.

Nádej na dožitia je všeobecne priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy pri narodení, žijúci v danej lokalite, určitého veku a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú v sledovanom období. Výsledná hodnota je počítaná z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre ľubovoľný vek. Najčastejšie sa uvádza pre vek 0 (narodenia) a vek 65 rokov. Základnými faktory, ktoré ovplyvňujú výslednú hodnotu, sú: ekonomika krajiny, infraštruktúra, stav zdravotníctva, vojenský stav, kriminalita, životné prostredie, strava, a mnoho ďalších faktorov. Graf nižšie znázorňuje nádej dožitia mužov a žien v príslušnom okrese.

Nádej na dožitie čiže stredná dĺžka života udáva priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy vo veku 65 rokov, žijúci na danom území a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú viditeľné v sledovanom období. Vypočítava sa z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek. Nádej dožitia sa vypočítava z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek a obe pohlavia. Na výslednú hodnotu môže pôsobiť rad faktorov, ktoré ju môžu určitým spôsobom ovplyvniť, ako napr. Ekonomika, infraštruktúra, vojenský stav krajiny, zdravotníctvo, životné prostredie, genetika, spôsob stravovania, úroveň kriminality a mnoho ďalších faktorov. Uvedený graf znázorňuje nádej dožitia mužov a žien v posledných rokoch v danom štáte.

Skleníkové plyny sú plyny, vyskytujúce sa v atmosfére Zeme, ktoré najviac prispievajú k tzv. Skleníkovému efektu. Najvýznamnejším skleníkový plyn prirodzeného pôvodu je oxid uhličitý. Z hľadiska korektnosti však nie je úplne správne porovnávať štáty z hľadiska ich absolútnych emisií. Ďaleko väčšiu výpovednú hodnotu má informácie o merných emisiách. Tými sa rozumie pomerový ukazovateľ vzťahujúce absolútnu hodnotu emisií CO2 na jedného obyvateľa či jednotku HDP. Snahy o redukciu produkcie skleníkových plynov majú dva uhly pohľadu. Klimatické hľadisko zdôrazňuje vplyv na celú planétu. Z ekonomického hľadiska tieto snahy o redukciu skleníkových plynov sú vysoko finančne náročné. Na grafe nižšie možno pozorovať vývoj oxidu uhličitého v posledných rokoch, prepočítaného na obyvateľa, v danom štáte.

Pri znečisťovanie ovzdušia dochádza k sérii procesov, ktorými sú do ovzdušia vnášané znečisťujúce látky do ovzdušia. V rámci štatistík sú sledované emisie a stacionárne zdroje znečistenia z registrov, ich údaje sú podľa zákona povinné archivovať a prezentovať na štatistické účely. Niektoré emisie nemusia prevádzkovatelia stacionárnych zdrojov povinne hlásiť a tie sú potom dopočítavané v emisnej databáze na základe ohlásených aktívnych údajov a emisných faktorov. Znečistenie ovzdušia je spôsobené vypúšťaním znečisťujúcich látok z rôznych zdrojov znečistenia v dôsledku ľudskej činnosti. Tie potom môžu mať negatívny vplyv na ľudské zdravie, vegetáciu, ekosystémy i materiály v okolí zdroja znečistenia aj vo vzdialenejších oblastiach. Nasledujúci graf znázorňuje výskyt oxidov a tuhých znečisťujúcich látok v ovzduší v tonách pre daný okres.