okres Bratislava II

Nadradené územné celky

Podradené územné celky

Počet obyvateľov - okres Bratislava II

Počet obyvateľov vo zvolenom okresu je sumou ľudí, ktorí dlhodobo na území okresu trvale alebo dlhodobo býva. Zahŕňame do tohto počtu občanov daného štátu, ktorí majú trvalé bydlisko na území okresu v posledných 12 mesiacoch. Spoločne s nimi sú zahrnutí cudzinci, ktoré majú trvalé bydlisko v danom okrese viac ako 12 mesiacov. Zo štatistík sú vyňatí občania, ktorí sa nachádzajú mimo územia okresu dlhšie ako 12 mesiacov. Na grafe sú vykreslené číselné hodnoty z posledných niekoľkých rokov pre daný okres.

8,9
Veľmi dobrý

Sňatečnost a rozvodovost - okres Bratislava II

Vývoj cien nehnuteľností - okres Bratislava II

Nehnuteľnosť je definovaná ako pozemok či stavba spojená so zemou pevným základom. Do počte sú zahrnuté nehnuteľnosti (byty a rodinné domy). Dáta z realitnej inzercie, katastra nehnuteľností ale aj mnohé ďalšie cenotvornej údaje sú dlhodobo sledované a spracované v rámci komplexného informačného systému INEM. Informácie o cenách nehnuteľností je možné pre vybranú lokalitu okres Bratislava II zobraziť v tzv. Cenovej mape, ktorá prehľadne spracováva databázu informácií o skutočných predajných cenách nehnuteľností. Uvedený graf dáva prehľad o priemerných cenách bytov a rodinných domov za m2 v posledných rokoch v danom okrese.

Rychlost obratu nemovitostí - okres Bratislava II

Index cen nemovitostí - Slovensko

Zahájené byty a domy - okres Bratislava II

Dokončené byty a domy - okres Bratislava II

Objem hypotečních úvěrů - Slovensko

Kriminalita - Bratislavský kraj

Kriminalita je zvyčajne popisovaná ako úhrn činov podľa priestoru, času, štruktúry, rozsahu a pohybu. V všeobecnom zmysle slova je to zločinnosť, respektíve súhrn trestnej činnosti. Trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone. Základným nástrojom, ktorým možno porovnávať jednotlivé kraje alebo územné celky, je Index kriminality. Index kriminality vyjadruje zistené trestné skutky za dané obdobie, prepočítaných na 10 000 obyvateľov. Uvedený graf dáva prehľad o vývoji indexu kriminality v posledných rokoch pre daný kraj.

Priemerná mzda - Bratislavský kraj

Priemerná hrubá mzda predstavuje podiel miezd bez ostatných osobných nákladov na zamestnanca. Mzda zahŕňa základnú mzdu alebo plat, príplatky, odmeny, náhrady miezd a ďalšie zložky mzdy alebo platu, ktoré sa zamestnancovi zúčtované k výplate. Ide o hrubej mzdy, tj. Pred znížením o poistné na všeobecné zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie, zálohové splátky dane z príjmu fyzických osôb a ďalšie zákonné či iné zamestnancom dohodnuté zrážky. Zahŕňa predovšetkým osoby v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere daného štátu k zamestnávateľovi. Údaje o počte zamestnancov a priemerných mzdách sú uvedené v prepočte na plne zamestnané osoby za celé národné hospodárstvo. Nižšie uvedený graf znázorňuje vývoj priemernej mzdy v danom regióne.

10,0
Najlepší

Počet nezamestnaných - okres Bratislava II

Nezamestnaným je osoba staršia 15-tich rokov, bývajúci v sledovanom území a v priebehu referenčného týždňa nebola zamestnaná, ďalej bola pripravená k nástupu do zamestnania najneskôr do 14 dní a v priebehu posledných 4 týždňov si zamestnanie aktívne hľadala. Predmetom vyšetrovania sú všetky osoby zvyčajne bývajúce v súkromných domácnostiach. Pracujúci osoby bývajúce dlhodobo v hromadných ubytovacích zariadení nie sú zahrnuté v štatistikách nezamestnanosti, z tohto dôvodu sú štatistiky pre danú skupinu obyvateľov k dispozícii v obmedzenej miere. Miera nezamestnanosti je najdôležitejším a najviac sledovanou štatistickú veličinou na trhu práce. Vyjadruje podiel nezamestnaných osôb a celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Graf znázorňuje vývoj miery nezamestnanosti v sledovanom období v príslušnom okrese.

3,3
Podpriemerný

Volná pracovní místa - Bratislavský kraj

10,0
Najlepší

HDP - Bratislavský kraj

10,0
Najlepší

Míra inflace - Slovensko

Průmyslová produkce - Slovensko

Cestovní ruch - okres Bratislava II

9,6
Najlepší

Zahraniční obchod - Slovensko

Oběživo - Slovensko

Index SAX - Slovensko

Nádej dožitia - okres Bratislava II

Nádej na dožitia je všeobecne priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy pri narodení, žijúci v danej lokalite, určitého veku a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú v sledovanom období. Výsledná hodnota je počítaná z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre ľubovoľný vek. Najčastejšie sa uvádza pre vek 0 (narodenia) a vek 65 rokov. Hodnotu ovplyvňujú rôzne faktory: strava, ekonomika krajiny, infraštruktúra, stav zdravotníctva, úroveň kriminality, vojenský stav krajiny, životné prostredie, a i. Uvedený graf udáva nádej dožitia mužov a žien v danom okrese.

9,0
Najlepší

Nádej dožitia vo veku 65 rokov - Slovensko

Nádej na dožitie čiže stredná dĺžka života udáva priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy vo veku 65 rokov, žijúci na danom území a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú viditeľné v sledovanom období. Vypočítava sa z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek. Nádej dožitia sa vypočítava z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek a obe pohlavia. Na výslednú hodnotu môže pôsobiť rad faktorov, ktoré ju môžu určitým spôsobom ovplyvniť, ako napr. Ekonomika, infraštruktúra, vojenský stav krajiny, zdravotníctvo, životné prostredie, genetika, spôsob stravovania, úroveň kriminality a mnoho ďalších faktorov. Uvedený graf znázorňuje nádej dožitia mužov a žien v posledných rokoch v danom štáte.

Úmrtí - okres Bratislava II

Znečistenie - Slovensko

Skleníkové plyny sú plyny, vyskytujúce sa v atmosfére Zeme, ktoré najviac prispievajú k tzv. Skleníkovému efektu. Najvýznamnejším skleníkový plyn prirodzeného pôvodu je oxid uhličitý. Z hľadiska korektnosti však nie je úplne správne porovnávať štáty z hľadiska ich absolútnych emisií. Ďaleko väčšiu výpovednú hodnotu má informácie o merných emisiách. Tými sa rozumie pomerový ukazovateľ vzťahujúce absolútnu hodnotu emisií CO2 na jedného obyvateľa či jednotku HDP. Snahy o redukciu produkcie skleníkových plynov majú dva uhly pohľadu. Klimatické hľadisko zdôrazňuje vplyv na celú planétu. Z ekonomického hľadiska tieto snahy o redukciu skleníkových plynov sú vysoko finančne náročné. Na grafe nižšie možno pozorovať vývoj oxidu uhličitého v posledných rokoch, prepočítaného na obyvateľa, v danom štáte.