Koceľova, Ružinov
Informácie o lokalite
Nadradené územné celky
Počet obyvateľov - Ružinov
Číselný údaj o počte obyvateľov je definovaný ako súčet osôb, ktoré dlhodobo na území štátu, respektíve obce býva. Do tohto počtu sú zahrnutí ľudia s občianstvom, ktorí tu majú trvalý pobyt dlhšie ako 12 mesiacov. Súčasne sa zahŕňajú cudzinci, ktorí majú trvalý pobyt na území obce za posledných 12 mesiacov. Vylúčení sú občania s pobytom mimo územia obce dlhšom ako 12 mesiacov. Na grafe sú vykreslené číselné hodnoty z niekoľkých posledných rokov pre vybranú obec.
Sňatečnost a rozvodovost - okres Bratislava II
Vývoj cien nehnuteľností
Vývoj cien nehnuteľností - Koceľova
Pozemky a stavby s pevným základom súhrnne nazývame nehnuteľnosťami. Do výpočtu vývoja cien nehnuteľností sú zaradené byty a rodinné domy na ulici Koceľova. Vývoj cien vychádza z komplexného informačného systému INEM, ktorý zbiera a vyhodnocuje dáta z realitnej inzercie, katastra nehnuteľností a ďalších cenotvorných údajov. Prehľadné informácie o cenách nehnuteľností v konkrétnej oblasti ukazuje tzv. Cenová mapa, ktorá vychádza z databázy o skutočných predajných cenách nehnuteľností. Na grafoch nižšie je zachytený vývoj cien nehnuteľností pre danú ulicu Koceľova a cenová mapa v jednotlivých okresoch.
Rychlost obratu nemovitostí - Koceľova
Index cen nemovitostí - Slovensko
Zahájené byty a domy - okres Bratislava II
Dokončené byty a domy - okres Bratislava II
Objem hypotečních úvěrů - Slovensko
Kriminalita
Kriminalita - Bratislavský kraj
Kriminalita je zvyčajne popisovaná ako úhrn činov podľa priestoru, času, štruktúry, rozsahu a pohybu. V všeobecnom zmysle slova je to zločinnosť, respektíve súhrn trestnej činnosti. Trestný čin je také konanie, ktorým páchateľ zásadne poškodzuje alebo ohrozuje štátom chránené záujmy. Základný ukazovateľ, s ktorého pomocou je možné porovnávať jednotlivé kraje alebo územné celky, sa nazýva Index kriminality. Index kriminality udáva počet zistených skutkov za jednotlivé obdobia, prepočítaných na 10 tisíc obyvateľov. Uvedený graf dáva prehľad o vývoji indexu kriminality v posledných rokoch pre daný kraj.
Pracovné podmienky
Priemerná mzda - Bratislavský kraj
Priemernú mzdou znamená podiel miezd bez ostatných osobných nákladov pripadajúca na jedného zamestnanca. Mzda zahŕňa základnú mzdu alebo plat, príplatky, odmeny, náhrady miezd a ďalšie zložky mzdy alebo platu, ktoré sa zamestnancovi zúčtované k výplate. Ide o hrubej mzdy, tj. Pred znížením o poistné na všeobecné zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie, zálohové splátky dane z príjmu fyzických osôb a ďalšie zákonné či iné zamestnancom dohodnuté zrážky. Zahŕňa predovšetkým osoby v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere daného štátu k zamestnávateľovi. Údaje o počte zamestnancov a priemerných mzdách sú uvedené v prepočte na plne zamestnané osoby za celé národné hospodárstvo. Nižšie uvedený graf znázorňuje vývoj priemernej mzdy v danom regióne.
Počet nezamestnaných - Ružinov
Nezamestnanosť je stav na trhu práce, keď časť obyvateľstva nie je schopná, alebo nie je ochotná nájsť si zamestnanie. Všeobecne je nezamestnaným osoba 15_ti ročná a starší, aktívne si v posledných 4 týždňoch hľadá prácu alebo je pripravená k nástupu do práce do 14 dní. Do tohto počtu sú zaradené osoby zvyčajne bývajúce v súkromných domácnostiach. Zo štatistík sú vyňaté osoby bývajúce dlhodobo v hromadných ubytovacích zariadeniach. Tento dôvod limituje úplnosť štatistík, pretože sa to týka väčšinou skupiny cudzích štátnych príslušníkov žijúcich a pracujúcich na území štátu. Miera nezamestnanosti je jednou z ekonomických štatistík, ktorá odráža ekonomickú výkonnosť štátu. Miera nezamestnanosti je percento nezamestnaných osôb k ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu. Tento graf pojednáva o miere nezamestnanosti vo vybranej obci.
Volná pracovní místa - Bratislavský kraj
HDP - Bratislavský kraj
Míra inflace - Slovensko
Průmyslová produkce - Slovensko
Cestovní ruch - okres Bratislava II
Zahraniční obchod - Slovensko
Oběživo - Slovensko
Index SAX - Slovensko
Zdravie a choroby
Nádej dožitia - okres Bratislava II
Nádej na dožitia je všeobecne priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. Do počtu započítavame mužov aj ženy pri narodení, žijúci v danej lokalite a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú v sledovanom období. Získava sa z úmrtnostních tabuliek a dá sa stanoviť pre akýkoľvek vek. Najčastejšie sa stanovuje pre vek narodenia a pre vek 65 rokov. Základnými faktory, ktoré ovplyvňujú výslednú hodnotu, sú: ekonomika krajiny, infraštruktúra, stav zdravotníctva, vojenský stav, kriminalita, životné prostredie, strava, a mnoho ďalších faktorov. Uvedený graf udáva nádej dožitia mužov a žien v danom okrese.
Nádej dožitia vo veku 65 rokov - Slovensko
Nádej na dožitie čiže stredná dĺžka života udáva priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy vo veku 65 rokov, žijúci na danom území a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú viditeľné v sledovanom období. Vypočítava sa z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek. Nádej dožitia sa vypočítava z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek a obe pohlavia. Na výslednú hodnotu môže pôsobiť rad faktorov, ktoré ju môžu určitým spôsobom ovplyvniť, ako napr. Ekonomika, infraštruktúra, vojenský stav krajiny, zdravotníctvo, životné prostredie, genetika, spôsob stravovania, úroveň kriminality a mnoho ďalších faktorov. Uvedený graf znázorňuje nádej dožitia mužov a žien v posledných rokoch v danom štáte.
Úmrtí - okres Bratislava II
Životné prostredie
Znečistenie - Slovensko
Skleníkové plyny sú plyny, vyskytujúce sa v atmosfére Zeme, ktoré najviac prispievajú k tzv. Skleníkovému efektu. Najvýznamnejším skleníkový plyn prirodzeného pôvodu je oxid uhličitý. Z hľadiska korektnosti však nie je úplne správne porovnávať štáty z hľadiska ich absolútnych emisií. Ďaleko väčšiu výpovednú hodnotu má informácie o merných emisiách. Tými sa rozumie pomerový ukazovateľ vzťahujúce absolútnu hodnotu emisií CO2 na jedného obyvateľa či jednotku HDP. Snahy o redukciu produkcie skleníkových plynov majú dva uhly pohľadu. Klimatické hľadisko zdôrazňuje vplyv na celú planétu. Z ekonomického hľadiska tieto snahy o redukciu skleníkových plynov sú vysoko finančne náročné. Na grafe nižšie možno pozorovať vývoj oxidu uhličitého v posledných rokoch, prepočítaného na obyvateľa, v danom štáte.