Koperníkova, Ružinov
Informácie o lokalite
Nadradené územné celky
Počet obyvateľov - Ružinov
Počet obyvateľov je počet ľudí, ktorí na území obce býva trvalo alebo dlhodobo. Sú zahnutá občania, ktoré sa na nachádzajú na území štátu - obce počas posledných 12 mesiacov trvalým pobytom. Započítavajú sa aj osoby s cudzou štátnou príslušnosťou, ktorí majú trvalé bydlisko na území obce dlhšie ako 12 mesiacov. Nepočítajú sa občania, ktorí za posledných 12 mesiacov nepobývali na území obce. Nižšie umiestnený graf poskytuje informácie o vývoji počtu obyvateľov v priebehu niekoľkých posledných rokov v príslušnej obci.
Sňatečnost a rozvodovost - okres Bratislava II
Vývoj cien nehnuteľností
Vývoj cien nehnuteľností - Koperníkova
Nehnuteľností označujeme väčšinou pozemky alebo stavby spojené so zemou pevným základom. Do výpočtu vývoja cien nehnuteľností sú zaradené byty a rodinné domy na ulici Koperníkova. Dáta z realitnej inzercie, katastra nehnuteľností, ale aj iné cenotvornej údaje sú dlhodobo sledované a spracované komplexným systémom INEM. Reálne predajné ceny sú kľúčové pre tzv. Cenové mapy, ktoré zbierajú tieto dáta, analyzujú ich a následne pretvárajú do prehľadných máp. Uvedený graf vykresľuje vývoj priemernej ceny bytov a domov za m2 v ulici Koperníkova. Na druhom grafe je zachytená cenová mapa pre jednotlivé okresy.
Rychlost obratu nemovitostí - Koperníkova
Index cen nemovitostí - Slovensko
Zahájené byty a domy - okres Bratislava II
Dokončené byty a domy - okres Bratislava II
Objem hypotečních úvěrů - Slovensko
Kriminalita
Kriminalita - Bratislavský kraj
Kriminalita je úhrn činov popisovaných podľa priestoru, času, štruktúry a pohybu. Vo všeobecnom zmysle slova ide o spoločenský jav, ktorým sa rozumie súhrn trestnej činnosti. Trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone. Základný ukazovateľ, s ktorého pomocou je možné porovnávať jednotlivé kraje alebo územné celky, sa nazýva Index kriminality. Index kriminality vyjadruje zistené trestné skutky za dané obdobie, prepočítaných na 10 000 obyvateľov. Uvedený graf dáva prehľad o vývoji indexu kriminality v posledných rokoch pre daný kraj.
Pracovné podmienky
Priemerná mzda - Bratislavský kraj
Priemerná hrubá mzda predstavuje podiel miezd bez ostatných osobných nákladov na zamestnanca. Táto mzda zahŕňa predovšetkým základný mzdu alebo plat, príplatky, odmeny, náhrady miezd a ďalšie zložky mzdy alebo platu, ktoré sa zamestnancovi zúčtované k výplate. Ide o hrubej mzdy, tj. Pred znížením o poistné na všeobecné zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie, zálohové splátky dane z príjmu fyzických osôb a ďalšie zákonné či iné zamestnancom dohodnuté zrážky. Zahŕňa predovšetkým osoby v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere daného štátu k zamestnávateľovi. Údaje o počte zamestnancov a priemerných mzdách sú uvedené v prepočte na plne zamestnané osoby za celé národné hospodárstvo. Nižšie uvedený graf znázorňuje vývoj priemernej mzdy v danom regióne.
Počet nezamestnaných - Ružinov
Nezamestnaným je osoba staršia pätnástich rokov, zvyčajne bývajúci v sledovanom území a v priebehu referenčného týždňa nebola zamestnaná, bola pripravená k nástupu do práce najneskôr do 14 dní a v priebehu posledných 4 týždňov si aktívne hľadala prácu. Predmetom vyšetrovania sú všetky osoby zvyčajne bývajúce v súkromných domácnostiach. Vyšetrovanie sa nevzťahuje na osoby bývajúce dlhodobo v hromadných ubytovacích zariadeniach. Z tohto dôvodu sú údaje za určité skupiny obyvateľstva, najmä za cudzích štátnych príslušníkov žijúcich a pracujúcich na území republiky, k dispozícii v obmedzenej miere. Miera nezamestnanosti je jedným zo základných makroekonomických ukazovateľov. Vyjadruje podiel registrovaných nezamestnaných k počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov. Graf nižšie sleduje vývoj miery nezamestnanosti vo zvolenej obci.
Volná pracovní místa - Bratislavský kraj
HDP - Bratislavský kraj
Míra inflace - Slovensko
Průmyslová produkce - Slovensko
Cestovní ruch - okres Bratislava II
Zahraniční obchod - Slovensko
Oběživo - Slovensko
Index SAX - Slovensko
Zdravie a choroby
Nádej dožitia - okres Bratislava II
Nádej na dožitie, označované tiež ako stredná dĺžka života, je označovaná ako priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. Do počtu lez zahrnúť muži a ženy pri narodení, žijúci v danej lokalite a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú v sledovanom období. Výsledná hodnota je počítaná z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre ľubovoľný vek. Najčastejšie sa uvádza pre vek 0 (narodenia) a vek 65 rokov. Na výslednú hodnotu pôsobí mnoho faktorov, ktoré ju môžu meniť. Napr .: ekonomika krajiny, stav zdravotníctva, vojenský stav krajiny, infraštruktúra, životné prostredie, úroveň kriminality, strava, ai. Uvedený graf udáva nádej dožitia mužov a žien v danom okrese.
Nádej dožitia vo veku 65 rokov - Slovensko
Nádej na dožitie čiže stredná dĺžka života udáva priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy vo veku 65 rokov, žijúci na danom území a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú viditeľné v sledovanom období. Vypočítava sa z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek. Nádej dožitia sa vypočítava z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek a obe pohlavia. Na výslednú hodnotu môže pôsobiť rad faktorov, ktoré ju môžu určitým spôsobom ovplyvniť, ako napr. Ekonomika, infraštruktúra, vojenský stav krajiny, zdravotníctvo, životné prostredie, genetika, spôsob stravovania, úroveň kriminality a mnoho ďalších faktorov. Uvedený graf znázorňuje nádej dožitia mužov a žien v posledných rokoch v danom štáte.
Úmrtí - okres Bratislava II
Životné prostredie
Znečistenie - Slovensko
Skleníkové plyny sú plyny, vyskytujúce sa v atmosfére Zeme, ktoré najviac prispievajú k tzv. Skleníkovému efektu. Najvýznamnejším skleníkový plyn prirodzeného pôvodu je oxid uhličitý. Z hľadiska korektnosti však nie je úplne správne porovnávať štáty z hľadiska ich absolútnych emisií. Ďaleko väčšiu výpovednú hodnotu má informácie o merných emisiách. Tými sa rozumie pomerový ukazovateľ vzťahujúce absolútnu hodnotu emisií CO2 na jedného obyvateľa či jednotku HDP. Snahy o redukciu produkcie skleníkových plynov majú dva uhly pohľadu. Klimatické hľadisko zdôrazňuje vplyv na celú planétu. Z ekonomického hľadiska tieto snahy o redukciu skleníkových plynov sú vysoko finančne náročné. Na grafe nižšie možno pozorovať vývoj oxidu uhličitého v posledných rokoch, prepočítaného na obyvateľa, v danom štáte.