Mraziarenská, Ružinov

Podradené územné celky

Počet obyvateľov - Ružinov

Počet obyvateľov je počet ľudí, ktorí na území obce býva trvalo alebo dlhodobo. Sú zahnutá občania, ktoré sa na nachádzajú na území štátu - obce počas posledných 12 mesiacov trvalým pobytom. Do štatistík sa zahŕňajú aj cudzí štátni príslušníci s trvalým bydliskom na území obce viac ako 12 mesiacov. V celkovom počte obyvateľov nie sú zahrnutí občania, ktorí sa nenachádzali na území obce viac ako 12 mesiacov. Na nasledujúcom grafe sú vynesené hodnoty parametra z posledných rokov pre danú obec.

9,9
Najlepší

Sňatečnost a rozvodovost - okres Bratislava II

Vývoj cien nehnuteľností - Mraziarenská

Nehnuteľnosti sú veci neprenosné, pevne spojené so zemou ako sú stavby alebo pozemok samotný. Do výpočtu vývoja cien nehnuteľností sú zaradené byty a rodinné domy na ulici Mraziarenská. Dáta z realitnej inzercie, katastra nehnuteľností, ale aj iné cenotvornej údaje sú dlhodobo sledované a spracované komplexným systémom INEM. Prehľadné informácie o cenách nehnuteľností v konkrétnej oblasti ukazuje tzv. Cenová mapa, ktorá vychádza z databázy o skutočných predajných cenách nehnuteľností. Uvedený graf vykresľuje vývoj priemernej ceny bytov a domov za m2 v ulici Mraziarenská. Na druhom grafe je zachytená cenová mapa pre jednotlivé okresy.

Rychlost obratu nemovitostí - Mraziarenská

Index cen nemovitostí - Slovensko

Zahájené byty a domy - okres Bratislava II

Dokončené byty a domy - okres Bratislava II

Objem hypotečních úvěrů - Slovensko

Kriminalita - Bratislavský kraj

Kriminalita je zvyčajne popisovaná ako úhrn činov podľa priestoru, času, štruktúry, rozsahu a pohybu. V všeobecnom zmysle slova je to zločinnosť, respektíve súhrn trestnej činnosti. Trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone. Základným nástrojom, ktorým možno porovnávať jednotlivé kraje alebo územné celky, je Index kriminality. Index kriminality vyjadruje zistené trestné skutky za dané obdobie, prepočítaných na 10 000 obyvateľov. Nižšie uvedený graf poskytuje informácie o vývoji indexu kriminality počas niekoľkých posledných rokov v danom kraji.

Priemerná mzda - Bratislavský kraj

Priemerná hrubá mzda predstavuje podiel miezd bez ostatných osobných nákladov na zamestnanca. Mzda zahŕňa základnú mzdu alebo plat, príplatky, odmeny, náhrady miezd a ďalšie zložky mzdy alebo platu, ktoré sa zamestnancovi zúčtované k výplate. Ide o hrubej mzdy, tj. Pred znížením o poistné na všeobecné zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie, zálohové splátky dane z príjmu fyzických osôb a ďalšie zákonné či iné zamestnancom dohodnuté zrážky. Zahŕňa osoby v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere daného štátu k zamestnávateľovi. Údaje o počte zamestnancov a priemerných mzdách sú uvedené v prepočte na plne zamestnané osoby za celé národné hospodárstvo. Nižšie uvedený graf znázorňuje vývoj priemernej mzdy v danom regióne.

10,0
Najlepší

Počet nezamestnaných - Ružinov

Nezamestnanosť je stav na trhu práce, keď časť obyvateľstva nie je schopná, alebo nie je ochotná nájsť si zamestnanie. Všeobecne je nezamestnaným osoba 15_ti ročná a starší, aktívne si v posledných 4 týždňoch hľadá prácu alebo je pripravená k nástupu do práce do 14 dní. Predmetom vyšetrovania sú všetky osoby zvyčajne bývajúce v súkromných domácnostiach. Štatistiky nezamestnanosti u cudzích štátnych príslušníkov pracujúcich a žijúcich dlhodobo v hromadných ubytovacích zariadeniach na území štátu sú k dispozícii v obmedzenej miere, z dôvodu, že táto skupina obyvateľov je vybratá z šetrenia nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti je jedným zo základných makroekonomických ukazovateľov. Vyjadruje podiel registrovaných nezamestnaných k počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov. Uvedený graf dáva prehľad o miere nezamestnanosti v posledných rokoch v danej obci.

0,1
Najhorší

Volná pracovní místa - Bratislavský kraj

10,0
Najlepší

HDP - Bratislavský kraj

10,0
Najlepší

Míra inflace - Slovensko

Průmyslová produkce - Slovensko

Cestovní ruch - okres Bratislava II

9,6
Najlepší

Zahraniční obchod - Slovensko

Oběživo - Slovensko

Index SAX - Slovensko

Nádej dožitia - okres Bratislava II

Nádej na dožitia je všeobecne priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. Do počtu započítavame mužov aj ženy pri narodení, žijúci v danej lokalite a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú v sledovanom období. Výsledná hodnota je počítaná z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre ľubovoľný vek. Najčastejšie sa uvádza pre vek 0 (narodenia) a vek 65 rokov. Hodnotu ovplyvňujú rôzne faktory: strava, ekonomika krajiny, infraštruktúra, stav zdravotníctva, úroveň kriminality, vojenský stav krajiny, životné prostredie, a i. Uvedený graf udáva nádej dožitia mužov a žien v danom okrese.

9,0
Najlepší

Nádej dožitia vo veku 65 rokov - Slovensko

Nádej na dožitie čiže stredná dĺžka života udáva priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy vo veku 65 rokov, žijúci na danom území a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú viditeľné v sledovanom období. Vypočítava sa z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek. Nádej dožitia sa vypočítava z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek a obe pohlavia. Na výslednú hodnotu môže pôsobiť rad faktorov, ktoré ju môžu určitým spôsobom ovplyvniť, ako napr. Ekonomika, infraštruktúra, vojenský stav krajiny, zdravotníctvo, životné prostredie, genetika, spôsob stravovania, úroveň kriminality a mnoho ďalších faktorov. Uvedený graf znázorňuje nádej dožitia mužov a žien v posledných rokoch v danom štáte.

Úmrtí - okres Bratislava II

Znečistenie - Slovensko

Skleníkové plyny sú plyny, vyskytujúce sa v atmosfére Zeme, ktoré najviac prispievajú k tzv. Skleníkovému efektu. Najvýznamnejším skleníkový plyn prirodzeného pôvodu je oxid uhličitý. Z hľadiska korektnosti však nie je úplne správne porovnávať štáty z hľadiska ich absolútnych emisií. Ďaleko väčšiu výpovednú hodnotu má informácie o merných emisiách. Tými sa rozumie pomerový ukazovateľ vzťahujúce absolútnu hodnotu emisií CO2 na jedného obyvateľa či jednotku HDP. Snahy o redukciu produkcie skleníkových plynov majú dva uhly pohľadu. Klimatické hľadisko zdôrazňuje vplyv na celú planétu. Z ekonomického hľadiska tieto snahy o redukciu skleníkových plynov sú vysoko finančne náročné. Na grafe nižšie možno pozorovať vývoj oxidu uhličitého v posledných rokoch, prepočítaného na obyvateľa, v danom štáte.