Niťová, Ružinov
Informácie o lokalite
Nadradené územné celky
Počet obyvateľov - Ružinov
Počet obyvateľov je počet ľudí, ktorí na území obce býva trvalo alebo dlhodobo. Do tohto počtu sú zahrnutí ľudia s občianstvom, ktorí tu majú trvalý pobyt dlhšie ako 12 mesiacov. Súčasne sa zahŕňajú cudzinci, ktorí majú trvalý pobyt na území obce za posledných 12 mesiacov. Nepočítajú sa občania, ktorí za posledných 12 mesiacov nepobývali na území obce. Vývoj tohto parametra je zobrazený na nasledujúcom grafe vo vybranej obci.
Sňatečnost a rozvodovost - okres Bratislava II
Vývoj cien nehnuteľností
Vývoj cien nehnuteľností - Niťová
Nehnuteľnosť je podľa právneho predpisu pozemok alebo stavba spojená so zemou pevným základom. Vývoj cien nehnuteľností je nejzásadněji ovplyvnený cenou bytov a rodinných domov v ulici Niťová. Vývoj cien vychádza z komplexného informačného systému INEM, ktorý zbiera a vyhodnocuje dáta z realitnej inzercie, katastra nehnuteľností a ďalších cenotvorných údajov. Cenové mapy rýchlo a jasne poskytujú cenový výhľad pre ucelené oblasti. Sú veľmi presné, pretože vychádzajú z uskutočnených predajných cien nehnuteľností. Nasledujúce grafy ukazujú vývoj cien bytov a domov za m2 v ulici Niťová a cenovej mapy v jednotlivých okresoch.
Rychlost obratu nemovitostí - Niťová
Index cen nemovitostí - Slovensko
Zahájené byty a domy - okres Bratislava II
Dokončené byty a domy - okres Bratislava II
Objem hypotečních úvěrů - Slovensko
Kriminalita
Kriminalita - Bratislavský kraj
Kriminalita je úhrn činov popisovaných podľa priestoru, času, štruktúry a pohybu. Vo všeobecnom zmysle slova ide o spoločenský jav, ktorým sa rozumie súhrn trestnej činnosti. Trestný čin je také konanie, ktorým páchateľ zásadne poškodzuje alebo ohrozuje štátom chránené záujmy. Základný ukazovateľ, s ktorého pomocou je možné porovnávať jednotlivé kraje alebo územné celky, sa nazýva Index kriminality. Index kriminality vyjadruje zistené trestné skutky za dané obdobie, prepočítaných na 10 000 obyvateľov. Nižšie uvedený graf poskytuje informácie o vývoji indexu kriminality počas niekoľkých posledných rokov v danom kraji.
Pracovné podmienky
Priemerná mzda - Bratislavský kraj
Priemerná hrubá mzda predstavuje podiel miezd bez ostatných osobných nákladov na zamestnanca. Mzda zahŕňa základnú mzdu alebo plat, príplatky, odmeny, náhrady miezd a ďalšie zložky mzdy alebo platu, ktoré sa zamestnancovi zúčtované k výplate. Hrubá mzda sa skladá z čistej mzdy a súm na poistné na všeobecné zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie, ďalej zálohové splátky dane z príjmu fyzických osôb a ďalšie zákonné či iné zamestnancom dohodnuté zrážky. Zahŕňa osoby v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere daného štátu k zamestnávateľovi. Údaje o počte zamestnancov a priemerných mzdách sú uvedené v prepočte na plne zamestnané osoby za celé národné hospodárstvo. Nasledujúci graf zachytáva vývoj priemernej mesačnej mzdy vo vybranom regióne.
Počet nezamestnaných - Ružinov
Nezamestnaný je označovaný ako osoba staršia pätnástich rokov, zvyčajne bývajúci v sledovanom území a v priebehu referenčného týždňa nebola zamestnaná, bola pripravená k nástupu do práce najneskôr do 14 dní a v priebehu posledných 4 týždni si aktívne hľadala prácu. Medzi nezamestnaných patrí aj osoba , ktorá nehľadá prácu, pretože ju už našla a je schopná ju nastúpiť najneskôr do 14 dní. Predmetom vyšetrovania sú všetky osoby zvyčajne bývajúce v súkromných domácnostiach. Zo štatistík sú vyňaté osoby bývajúce dlhodobo v hromadných ubytovacích zariadeniach. Tento dôvod limituje úplnosť štatistík, pretože sa to týka väčšinou skupiny cudzích štátnych príslušníkov žijúcich a pracujúcich na území štátu. Miera nezamestnanosti je jednou z ekonomických štatistík, ktorá odráža ekonomickú výkonnosť štátu. Miera nezamestnanosti je percento nezamestnaných osôb k ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu. Tento graf pojednáva o miere nezamestnanosti vo vybranej obci.
Volná pracovní místa - Bratislavský kraj
HDP - Bratislavský kraj
Míra inflace - Slovensko
Průmyslová produkce - Slovensko
Cestovní ruch - okres Bratislava II
Zahraniční obchod - Slovensko
Oběživo - Slovensko
Index SAX - Slovensko
Zdravie a choroby
Nádej dožitia - okres Bratislava II
Nádej na dožitia je všeobecne priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. Do počtu započítavame mužov aj ženy pri narodení, žijúci v danej lokalite a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú v sledovanom období. Výsledná hodnota je počítaná z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre ľubovoľný vek. Najčastejšie sa uvádza pre vek 0 (narodenia) a vek 65 rokov. Hodnotu ovplyvňujú rôzne faktory: strava, ekonomika krajiny, infraštruktúra, stav zdravotníctva, úroveň kriminality, vojenský stav krajiny, životné prostredie, a i. Graf nižšie znázorňuje nádej dožitia mužov a žien v príslušnom okrese.
Nádej dožitia vo veku 65 rokov - Slovensko
Nádej na dožitie čiže stredná dĺžka života udáva priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy vo veku 65 rokov, žijúci na danom území a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú viditeľné v sledovanom období. Vypočítava sa z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek. Nádej dožitia sa vypočítava z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek a obe pohlavia. Na výslednú hodnotu môže pôsobiť rad faktorov, ktoré ju môžu určitým spôsobom ovplyvniť, ako napr. Ekonomika, infraštruktúra, vojenský stav krajiny, zdravotníctvo, životné prostredie, genetika, spôsob stravovania, úroveň kriminality a mnoho ďalších faktorov. Uvedený graf znázorňuje nádej dožitia mužov a žien v posledných rokoch v danom štáte.
Úmrtí - okres Bratislava II
Životné prostredie
Znečistenie - Slovensko
Skleníkové plyny sú plyny, vyskytujúce sa v atmosfére Zeme, ktoré najviac prispievajú k tzv. Skleníkovému efektu. Najvýznamnejším skleníkový plyn prirodzeného pôvodu je oxid uhličitý. Z hľadiska korektnosti však nie je úplne správne porovnávať štáty z hľadiska ich absolútnych emisií. Ďaleko väčšiu výpovednú hodnotu má informácie o merných emisiách. Tými sa rozumie pomerový ukazovateľ vzťahujúce absolútnu hodnotu emisií CO2 na jedného obyvateľa či jednotku HDP. Snahy o redukciu produkcie skleníkových plynov majú dva uhly pohľadu. Klimatické hľadisko zdôrazňuje vplyv na celú planétu. Z ekonomického hľadiska tieto snahy o redukciu skleníkových plynov sú vysoko finančne náročné. Na grafe nižšie možno pozorovať vývoj oxidu uhličitého v posledných rokoch, prepočítaného na obyvateľa, v danom štáte.