Slovinská, Ružinov

Podradené územné celky

Počet obyvateľov - Ružinov

Počet obyvateľov je súčet ľudí, ktorí majú v obci trvalé bydlisko bez ohľadu na štátne občianstvo. Do tohto počtu sú zahrnutí ľudia s občianstvom, ktorí tu majú trvalý pobyt dlhšie ako 12 mesiacov. Do celkového počtu patrí aj osoby s cudzím štátnym príslušenstvom, ktorí trvale zdržiavajú na území obce za posledných 12 mesiacov. Nie sú započítaní občania, ktorí bývajú mimo územia obce viac ako 12 mesiacov. Pri pohľade na graf získate prehľad o vývoji počtu obyvateľov v posledných rokoch v danej obci.

9,9
Najlepší

Sňatečnost a rozvodovost - okres Bratislava II

Vývoj cien nehnuteľností - Slovinská

nehnuteľný vecí sa rozumie pozemok alebo stavba na pozemku pevne s ním spojená. Vývoj cien nehnuteľností je nejzásadněji ovplyvnený cenou bytov a rodinných domov v ulici Slovinská. Vývoj cien vychádza z komplexného informačného systému INEM, ktorý zbiera a vyhodnocuje dáta z realitnej inzercie, katastra nehnuteľností a ďalších cenotvorných údajov. Pre zachytenie cien nehnuteľností existujú tzv. Cenové mapy, ktoré prehľadne zobrazujú priemerné ceny nehnuteľností pre jednotlivé oblasti. Na prvom grafe môžete vidieť vývoj cien bytov a rodinných domov za m2 v ulici Slovinská. Druhý graf zachytáva priemernú cenu v jednotlivých okresom pomocou cenovej mapy.

Rychlost obratu nemovitostí - Slovinská

Index cen nemovitostí - Slovensko

Zahájené byty a domy - okres Bratislava II

Dokončené byty a domy - okres Bratislava II

Objem hypotečních úvěrů - Slovensko

Kriminalita - Bratislavský kraj

Kriminalita je úhrn činov popisovaných podľa priestoru, času, štruktúry a pohybu. Vo všeobecnom zmysle slova ide o spoločenský jav, ktorým sa rozumie súhrn trestnej činnosti. Trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone. Základným nástrojom, ktorým možno porovnávať jednotlivé kraje alebo územné celky, je Index kriminality. Index kriminality vyjadruje zistené trestné skutky za dané obdobie, prepočítaných na 10 000 obyvateľov. Uvedený graf dáva prehľad o vývoji indexu kriminality v posledných rokoch pre daný kraj.

Priemerná mzda - Bratislavský kraj

Priemerná hrubá mzda predstavuje podiel miezd bez ostatných osobných nákladov na zamestnanca. Táto mzda zahŕňa predovšetkým základný mzdu alebo plat, príplatky, odmeny, náhrady miezd a ďalšie zložky mzdy alebo platu, ktoré sa zamestnancovi zúčtované k výplate. Hrubá mzda sa skladá z čistej mzdy a súm na poistné na všeobecné zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie, ďalej zálohové splátky dane z príjmu fyzických osôb a ďalšie zákonné či iné zamestnancom dohodnuté zrážky. Zahŕňa osoby v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere daného štátu k zamestnávateľovi. Údaje o počte zamestnancov a priemerných mzdách sú uvedené v prepočte na plne zamestnané osoby za celé národné hospodárstvo. Nižšie uvedený graf znázorňuje vývoj priemernej mzdy v danom regióne.

10,0
Najlepší

Počet nezamestnaných - Ružinov

Nezamestnaným je osoba staršia pätnástich rokov, zvyčajne bývajúci v sledovanom území a v priebehu referenčného týždňa nebola zamestnaná, bola pripravená k nástupu do práce najneskôr do 14 dní a v priebehu posledných 4 týždňov si aktívne hľadala prácu. Predmetom vyšetrovania sú všetky osoby zvyčajne bývajúce v súkromných domácnostiach. Cudzí štátni príslušníci pracujúci a žijúci na území štátu v hromadných ubytovacích zariadeniach nie sú zahrnutí v štatistikách nezamestnanosti. Pre túto skupinu obyvateľov sú štatistiky k dispozícii v obmedzenej miere. Miera nezamestnanosti je jedným zo základných makroekonomických ukazovateľov. Vyjadruje podiel registrovaných nezamestnaných k počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov. Uvedený graf dáva prehľad o miere nezamestnanosti v posledných rokoch v danej obci.

0,1
Najhorší

Volná pracovní místa - Bratislavský kraj

10,0
Najlepší

HDP - Bratislavský kraj

10,0
Najlepší

Míra inflace - Slovensko

Průmyslová produkce - Slovensko

Cestovní ruch - okres Bratislava II

9,6
Najlepší

Zahraniční obchod - Slovensko

Oběživo - Slovensko

Index SAX - Slovensko

Nádej dožitia - okres Bratislava II

Nádej na dožitia je všeobecne priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. Do počtu lez zahrnúť muži a ženy pri narodení, žijúci v danej lokalite a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú v sledovanom období. Získava sa z úmrtnostních tabuliek a dá sa stanoviť pre akýkoľvek vek. Najčastejšie sa stanovuje pre vek narodenia a pre vek 65 rokov. Na výslednú hodnotu pôsobí mnoho faktorov, ktoré ju môžu meniť. Napr .: ekonomika krajiny, stav zdravotníctva, vojenský stav krajiny, infraštruktúra, životné prostredie, úroveň kriminality, strava, ai. Graf nižšie znázorňuje nádej dožitia mužov a žien v príslušnom okrese.

9,0
Najlepší

Nádej dožitia vo veku 65 rokov - Slovensko

Nádej na dožitie čiže stredná dĺžka života udáva priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy vo veku 65 rokov, žijúci na danom území a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú viditeľné v sledovanom období. Vypočítava sa z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek. Nádej dožitia sa vypočítava z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek a obe pohlavia. Na výslednú hodnotu môže pôsobiť rad faktorov, ktoré ju môžu určitým spôsobom ovplyvniť, ako napr. Ekonomika, infraštruktúra, vojenský stav krajiny, zdravotníctvo, životné prostredie, genetika, spôsob stravovania, úroveň kriminality a mnoho ďalších faktorov. Uvedený graf znázorňuje nádej dožitia mužov a žien v posledných rokoch v danom štáte.

Úmrtí - okres Bratislava II

Znečistenie - Slovensko

Skleníkové plyny sú plyny, vyskytujúce sa v atmosfére Zeme, ktoré najviac prispievajú k tzv. Skleníkovému efektu. Najvýznamnejším skleníkový plyn prirodzeného pôvodu je oxid uhličitý. Z hľadiska korektnosti však nie je úplne správne porovnávať štáty z hľadiska ich absolútnych emisií. Ďaleko väčšiu výpovednú hodnotu má informácie o merných emisiách. Tými sa rozumie pomerový ukazovateľ vzťahujúce absolútnu hodnotu emisií CO2 na jedného obyvateľa či jednotku HDP. Snahy o redukciu produkcie skleníkových plynov majú dva uhly pohľadu. Klimatické hľadisko zdôrazňuje vplyv na celú planétu. Z ekonomického hľadiska tieto snahy o redukciu skleníkových plynov sú vysoko finančne náročné. Na grafe nižšie možno pozorovať vývoj oxidu uhličitého v posledných rokoch, prepočítaného na obyvateľa, v danom štáte.