Táborská, Ružinov
Informácie o lokalite
Nadradené územné celky
Počet obyvateľov - Ružinov
Počet obyvateľov obce je súčtom počtu ľudí, ktorí dlhodobo na území obce trvalo alebo dlhodobo býva. Do tohto počtu sú zahrnutí ľudia s občianstvom, ktorí tu majú trvalý pobyt dlhšie ako 12 mesiacov. Sú započítaní občania cudzieho štátu, ktorí majú trvalé bydlisko v dĺžke viac ako 12 mesiacov, na území obce. Nepočítajú sa občania, ktorí za posledných 12 mesiacov nepobývali na území obce. Na grafe sú vykreslené číselné hodnoty z niekoľkých posledných rokov pre vybranú obec.
Sňatečnost a rozvodovost - okres Bratislava II
Vývoj cien nehnuteľností
Vývoj cien nehnuteľností - Táborská
Nehnuteľnosť je podľa právneho predpisu pozemok alebo stavba spojená so zemou pevným základom. Zachytený vývoj cien nehnuteľností je určený cenami bytov a rodinných bytov v ulici Táborská. Faktory, ktoré majú zásadný vplyv na cenu nehnuteľností, pravidelne monitoruje a analyzuje informačný systém INEM. Cenu nehnuteľností spracovávajú rozdielnym spôsobom cenovej mapy. Na rozdiel od realitnej inzercie a ďalších údajov, spracúvajú reálne predajné ceny nehnuteľností. Nižšie uvedený graf zobrazuje vývoj ceny nehnuteľnosti na vybrané ulici Táborská, druhý graf zobrazuje cenovú mapu pre jednotlivé okresy.
Rychlost obratu nemovitostí - Táborská
Index cen nemovitostí - Slovensko
Zahájené byty a domy - okres Bratislava II
Dokončené byty a domy - okres Bratislava II
Objem hypotečních úvěrů - Slovensko
Kriminalita
Kriminalita - Bratislavský kraj
Kriminalita je zvyčajne popisovaná ako úhrn činov podľa priestoru, času, štruktúry, rozsahu a pohybu. V všeobecnom zmysle slova je to zločinnosť, respektíve súhrn trestnej činnosti. Trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone. Základným nástrojom, ktorým možno porovnávať jednotlivé kraje alebo územné celky, je Index kriminality. Index kriminality vyjadruje zistené trestné skutky za dané obdobie, prepočítaných na 10 000 obyvateľov. Uvedený graf dáva prehľad o vývoji indexu kriminality v posledných rokoch pre daný kraj.
Pracovné podmienky
Priemerná mzda - Bratislavský kraj
Priemerná hrubá mzda predstavuje podiel miezd bez ostatných osobných nákladov na zamestnanca. Mzda zahŕňa základnú mzdu alebo plat, príplatky, odmeny, náhrady miezd a ďalšie zložky mzdy alebo platu, ktoré sa zamestnancovi zúčtované k výplate. Ide o hrubej mzdy, tj. Pred znížením o poistné na všeobecné zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie, zálohové splátky dane z príjmu fyzických osôb a ďalšie zákonné či iné zamestnancom dohodnuté zrážky. Zahŕňa predovšetkým osoby v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere daného štátu k zamestnávateľovi. Údaje o počte zamestnancov a priemerných mzdách sú uvedené v prepočte na plne zamestnané osoby za celé národné hospodárstvo. Nižšie uvedený graf znázorňuje vývoj priemernej mzdy v danom regióne.
Počet nezamestnaných - Ružinov
Nezamestnaný je označovaný ako osoba staršia pätnástich rokov, zvyčajne bývajúci v sledovanom území a v priebehu referenčného týždňa nebola zamestnaná, bola pripravená k nástupu do práce najneskôr do 14 dní a v priebehu posledných 4 týždni si aktívne hľadala prácu. Medzi nezamestnaných patrí aj osoba , ktorá nehľadá prácu, pretože ju už našla a je schopná ju nastúpiť najneskôr do 14 dní. Zaraďujeme sem osoby zvyčajne bývajúce v súkromných domácnostiach. Vyšetrovanie sa nevzťahuje na osoby bývajúce dlhodobo v hromadných ubytovacích zariadeniach. Z tohto dôvodu sú údaje za určité skupiny obyvateľstva, najmä za cudzích štátnych príslušníkov žijúcich a pracujúcich na území republiky, k dispozícii v obmedzenej miere. Miera nezamestnanosti percentne vyjadruje podiel nezamestnaných k ekonomicky aktívnym ľuďom. Odráža stav výkonnosti národnej ekonomiky. Graf nižšie sleduje vývoj miery nezamestnanosti vo zvolenej obci.
Volná pracovní místa - Bratislavský kraj
HDP - Bratislavský kraj
Míra inflace - Slovensko
Průmyslová produkce - Slovensko
Cestovní ruch - okres Bratislava II
Zahraniční obchod - Slovensko
Oběživo - Slovensko
Index SAX - Slovensko
Zdravie a choroby
Nádej dožitia - okres Bratislava II
Nádej na dožitia je všeobecne priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy pri narodení, žijúci v danej lokalite, určitého veku a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú v sledovanom období. Získava sa z úmrtnostních tabuliek a dá sa stanoviť pre akýkoľvek vek. Najčastejšie sa stanovuje pre vek narodenia a pre vek 65 rokov. Na výslednú hodnotu pôsobí mnoho faktorov, ktoré ju môžu meniť. Napr .: ekonomika krajiny, stav zdravotníctva, vojenský stav krajiny, infraštruktúra, životné prostredie, úroveň kriminality, strava, ai. Uvedený graf udáva nádej dožitia mužov a žien v danom okrese.
Nádej dožitia vo veku 65 rokov - Slovensko
Nádej na dožitie čiže stredná dĺžka života udáva priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy vo veku 65 rokov, žijúci na danom území a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú viditeľné v sledovanom období. Vypočítava sa z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek. Nádej dožitia sa vypočítava z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek a obe pohlavia. Na výslednú hodnotu môže pôsobiť rad faktorov, ktoré ju môžu určitým spôsobom ovplyvniť, ako napr. Ekonomika, infraštruktúra, vojenský stav krajiny, zdravotníctvo, životné prostredie, genetika, spôsob stravovania, úroveň kriminality a mnoho ďalších faktorov. Uvedený graf znázorňuje nádej dožitia mužov a žien v posledných rokoch v danom štáte.
Úmrtí - okres Bratislava II
Životné prostredie
Znečistenie - Slovensko
Skleníkové plyny sú plyny, vyskytujúce sa v atmosfére Zeme, ktoré najviac prispievajú k tzv. Skleníkovému efektu. Najvýznamnejším skleníkový plyn prirodzeného pôvodu je oxid uhličitý. Z hľadiska korektnosti však nie je úplne správne porovnávať štáty z hľadiska ich absolútnych emisií. Ďaleko väčšiu výpovednú hodnotu má informácie o merných emisiách. Tými sa rozumie pomerový ukazovateľ vzťahujúce absolútnu hodnotu emisií CO2 na jedného obyvateľa či jednotku HDP. Snahy o redukciu produkcie skleníkových plynov majú dva uhly pohľadu. Klimatické hľadisko zdôrazňuje vplyv na celú planétu. Z ekonomického hľadiska tieto snahy o redukciu skleníkových plynov sú vysoko finančne náročné. Na grafe nižšie možno pozorovať vývoj oxidu uhličitého v posledných rokoch, prepočítaného na obyvateľa, v danom štáte.