Záhradnícka, Ružinov

Podradené územné celky

Počet obyvateľov - Ružinov

Počet obyvateľov obce je súčtom počtu ľudí, ktorí dlhodobo na území obce trvalo alebo dlhodobo býva. Sú zahnutá občania, ktoré sa na nachádzajú na území štátu - obce počas posledných 12 mesiacov trvalým pobytom. Sú započítaní občania cudzieho štátu, ktorí majú trvalé bydlisko v dĺžke viac ako 12 mesiacov, na území obce. Nepočítajú sa občania, ktorí za posledných 12 mesiacov nepobývali na území obce. Pri pohľade na graf získate prehľad o vývoji počtu obyvateľov v posledných rokoch v danej obci.

9,9
Najlepší

Sňatečnost a rozvodovost - okres Bratislava II

Vývoj cien nehnuteľností - Záhradnícka

Pozemky a stavby s pevným základom súhrnne nazývame nehnuteľnosťami. Vývoj cien nehnuteľností je nejzásadněji ovplyvnený cenou bytov a rodinných domov v ulici Záhradnícka. Zobrazený vývoj cien nehnuteľností má svoj zdroj v komplexnom systéme INEM, ktorý spracováva a vyhodnocuje všetky cenotvornej dáta a údaje, realitné inzerciu a dáta z katastra nehnuteľností. Reálne predajné ceny sú kľúčové pre tzv. Cenové mapy, ktoré zbierajú tieto dáta, analyzujú ich a následne pretvárajú do prehľadných máp. Nižšie uvedený graf zobrazuje vývoj ceny nehnuteľnosti na vybrané ulici Záhradnícka, druhý graf zobrazuje cenovú mapu pre jednotlivé okresy.

Rychlost obratu nemovitostí - Záhradnícka

Index cen nemovitostí - Slovensko

Zahájené byty a domy - okres Bratislava II

Dokončené byty a domy - okres Bratislava II

Objem hypotečních úvěrů - Slovensko

Kriminalita - Bratislavský kraj

Kriminalita je zvyčajne popisovaná ako úhrn činov podľa priestoru, času, štruktúry, rozsahu a pohybu. V všeobecnom zmysle slova je to zločinnosť, respektíve súhrn trestnej činnosti. Trestný čin je také konanie, ktorým páchateľ zásadne poškodzuje alebo ohrozuje štátom chránené záujmy. Základný ukazovateľ, s ktorého pomocou je možné porovnávať jednotlivé kraje alebo územné celky, sa nazýva Index kriminality. Index kriminality vyjadruje zistené trestné skutky za dané obdobie, prepočítaných na 10 000 obyvateľov. Nižšie uvedený graf poskytuje informácie o vývoji indexu kriminality počas niekoľkých posledných rokov v danom kraji.

Priemerná mzda - Bratislavský kraj

Priemernú mzdou znamená podiel miezd bez ostatných osobných nákladov pripadajúca na jedného zamestnanca. Mzda zahŕňa základnú mzdu alebo plat, príplatky, odmeny, náhrady miezd a ďalšie zložky mzdy alebo platu, ktoré sa zamestnancovi zúčtované k výplate. Hrubá mzda sa skladá z čistej mzdy a súm na poistné na všeobecné zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie, ďalej zálohové splátky dane z príjmu fyzických osôb a ďalšie zákonné či iné zamestnancom dohodnuté zrážky. Zahŕňa osoby v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere daného štátu k zamestnávateľovi. Údaje o počte zamestnancov a priemerných mzdách sú uvedené v prepočte na plne zamestnané osoby za celé národné hospodárstvo. Nasledujúci graf zachytáva vývoj priemernej mesačnej mzdy vo vybranom regióne.

10,0
Najlepší

Počet nezamestnaných - Ružinov

Nezamestnaným je osoba staršia pätnástich rokov, zvyčajne bývajúci v sledovanom území a v priebehu referenčného týždňa nebola zamestnaná, bola pripravená k nástupu do práce najneskôr do 14 dní a v priebehu posledných 4 týždňov si aktívne hľadala prácu. Do tohto počtu sú zaradené osoby zvyčajne bývajúce v súkromných domácnostiach. Pracujúci osoby bývajúce dlhodobo v hromadných ubytovacích zariadení nie sú zahrnuté v štatistikách nezamestnanosti, z tohto dôvodu sú štatistiky pre danú skupinu obyvateľov k dispozícii v obmedzenej miere. Miera nezamestnanosti je jednou z ekonomických štatistík, ktorá odráža ekonomickú výkonnosť štátu. Miera nezamestnanosti je percento nezamestnaných osôb k ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu. Tento graf pojednáva o miere nezamestnanosti vo vybranej obci.

0,1
Najhorší

Volná pracovní místa - Bratislavský kraj

10,0
Najlepší

HDP - Bratislavský kraj

10,0
Najlepší

Míra inflace - Slovensko

Průmyslová produkce - Slovensko

Cestovní ruch - okres Bratislava II

9,6
Najlepší

Zahraniční obchod - Slovensko

Oběživo - Slovensko

Index SAX - Slovensko

Nádej dožitia - okres Bratislava II

Nádej na dožitie, označované tiež ako stredná dĺžka života, je označovaná ako priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. Do počtu započítavame mužov aj ženy pri narodení, žijúci v danej lokalite a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú v sledovanom období. Získava sa z úmrtnostních tabuliek a dá sa stanoviť pre akýkoľvek vek. Najčastejšie sa stanovuje pre vek narodenia a pre vek 65 rokov. Hodnotu ovplyvňujú rôzne faktory: strava, ekonomika krajiny, infraštruktúra, stav zdravotníctva, úroveň kriminality, vojenský stav krajiny, životné prostredie, a i. Pri pohľade na nasledujúci graf získate prehľad o strednú dĺžku života mužov a žien v sledovanom období vo vybranom okresu.

9,0
Najlepší

Nádej dožitia vo veku 65 rokov - Slovensko

Nádej na dožitie čiže stredná dĺžka života udáva priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy vo veku 65 rokov, žijúci na danom území a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú viditeľné v sledovanom období. Vypočítava sa z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek. Nádej dožitia sa vypočítava z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek a obe pohlavia. Na výslednú hodnotu môže pôsobiť rad faktorov, ktoré ju môžu určitým spôsobom ovplyvniť, ako napr. Ekonomika, infraštruktúra, vojenský stav krajiny, zdravotníctvo, životné prostredie, genetika, spôsob stravovania, úroveň kriminality a mnoho ďalších faktorov. Uvedený graf znázorňuje nádej dožitia mužov a žien v posledných rokoch v danom štáte.

Úmrtí - okres Bratislava II

Znečistenie - Slovensko

Skleníkové plyny sú plyny, vyskytujúce sa v atmosfére Zeme, ktoré najviac prispievajú k tzv. Skleníkovému efektu. Najvýznamnejším skleníkový plyn prirodzeného pôvodu je oxid uhličitý. Z hľadiska korektnosti však nie je úplne správne porovnávať štáty z hľadiska ich absolútnych emisií. Ďaleko väčšiu výpovednú hodnotu má informácie o merných emisiách. Tými sa rozumie pomerový ukazovateľ vzťahujúce absolútnu hodnotu emisií CO2 na jedného obyvateľa či jednotku HDP. Snahy o redukciu produkcie skleníkových plynov majú dva uhly pohľadu. Klimatické hľadisko zdôrazňuje vplyv na celú planétu. Z ekonomického hľadiska tieto snahy o redukciu skleníkových plynov sú vysoko finančne náročné. Na grafe nižšie možno pozorovať vývoj oxidu uhličitého v posledných rokoch, prepočítaného na obyvateľa, v danom štáte.