Zvolenská, Ružinov
Informácie o lokalite
Nadradené územné celky
Počet obyvateľov - Ružinov
Počet obyvateľov je počet ľudí, ktorí na území obce býva trvalo alebo dlhodobo. Zahŕňame do tohto počtu občanov daného štátu, ktorí majú trvalé bydlisko na území obce. Podmienkou je, že sa musia v posledných 12 mesiacoch nachádzať na území štátu, respektíve obce. Do celkového počtu patrí aj osoby s cudzím štátnym príslušenstvom, ktorí trvale zdržiavajú na území obce za posledných 12 mesiacov. Nepočítajú sa občania, ktorí za posledných 12 mesiacov nepobývali na území obce. Pri pohľade na graf získate prehľad o vývoji počtu obyvateľov v posledných rokoch v danej obci.
Sňatečnost a rozvodovost - okres Bratislava II
Vývoj cien nehnuteľností
Vývoj cien nehnuteľností - Zvolenská
Nehnuteľností označujeme väčšinou pozemky alebo stavby spojené so zemou pevným základom. Do výpočtu vývoja cien nehnuteľností sú zaradené byty a rodinné domy na ulici Zvolenská. Vývoj cien vychádza z komplexného informačného systému INEM, ktorý zbiera a vyhodnocuje dáta z realitnej inzercie, katastra nehnuteľností a ďalších cenotvorných údajov. Pre zachytenie cien nehnuteľností existujú tzv. Cenové mapy, ktoré prehľadne zobrazujú priemerné ceny nehnuteľností pre jednotlivé oblasti. Priemernú cenu bytov a rodinných domov v ulici Zvolenská možno vidieť na nižšie uvedenom grafe. Na druhom je zachytená cenová mapa pre celé okresy.
Rychlost obratu nemovitostí - Zvolenská
Index cen nemovitostí - Slovensko
Zahájené byty a domy - okres Bratislava II
Dokončené byty a domy - okres Bratislava II
Objem hypotečních úvěrů - Slovensko
Kriminalita
Kriminalita - Bratislavský kraj
Kriminalita je úhrn činov popisovaných podľa priestoru, času, štruktúry a pohybu. Vo všeobecnom zmysle slova ide o spoločenský jav, ktorým sa rozumie súhrn trestnej činnosti. Trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone. Základný ukazovateľ, s ktorého pomocou je možné porovnávať jednotlivé kraje alebo územné celky, sa nazýva Index kriminality. Index kriminality udáva počet zistených skutkov za jednotlivé obdobia, prepočítaných na 10 tisíc obyvateľov. Nižšie uvedený graf poskytuje informácie o vývoji indexu kriminality počas niekoľkých posledných rokov v danom kraji.
Pracovné podmienky
Priemerná mzda - Bratislavský kraj
Priemerná hrubá mzda predstavuje podiel miezd bez ostatných osobných nákladov na zamestnanca. Mzda zahŕňa základnú mzdu alebo plat, príplatky, odmeny, náhrady miezd a ďalšie zložky mzdy alebo platu, ktoré sa zamestnancovi zúčtované k výplate. Hrubá mzda sa skladá z čistej mzdy a súm na poistné na všeobecné zdravotné poistenie a sociálne zabezpečenie, ďalej zálohové splátky dane z príjmu fyzických osôb a ďalšie zákonné či iné zamestnancom dohodnuté zrážky. Zahŕňa predovšetkým osoby v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere daného štátu k zamestnávateľovi. Údaje o počte zamestnancov a priemerných mzdách sú uvedené v prepočte na plne zamestnané osoby za celé národné hospodárstvo. Nižšie uvedený graf znázorňuje vývoj priemernej mzdy v danom regióne.
Počet nezamestnaných - Ružinov
Nezamestnaným je osoba staršia pätnástich rokov, zvyčajne bývajúci v sledovanom území a v priebehu referenčného týždňa nebola zamestnaná, bola pripravená k nástupu do práce najneskôr do 14 dní a v priebehu posledných 4 týždňov si aktívne hľadala prácu. Do tohto počtu sú zaradené osoby zvyčajne bývajúce v súkromných domácnostiach. Cudzí štátni príslušníci pracujúci a žijúci na území štátu v hromadných ubytovacích zariadeniach nie sú zahrnutí v štatistikách nezamestnanosti. Pre túto skupinu obyvateľov sú štatistiky k dispozícii v obmedzenej miere. Miera nezamestnanosti, najsledovanejšie ukazovateľ stavu pracovného trhu, je podiel registrovaných nezamestnaných osôb k celkovému počtu ekonomicky aktívnych osôb. Graf nižšie sleduje vývoj miery nezamestnanosti vo zvolenej obci.
Volná pracovní místa - Bratislavský kraj
HDP - Bratislavský kraj
Míra inflace - Slovensko
Průmyslová produkce - Slovensko
Cestovní ruch - okres Bratislava II
Zahraniční obchod - Slovensko
Oběživo - Slovensko
Index SAX - Slovensko
Zdravie a choroby
Nádej dožitia - okres Bratislava II
Nádej na dožitia je všeobecne priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. Do počtu lez zahrnúť muži a ženy pri narodení, žijúci v danej lokalite a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú v sledovanom období. Vypočítava sa z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek. Najčastejšie pre vek 0 (narodenia) a vek 65 rokov. Základnými faktory, ktoré ovplyvňujú výslednú hodnotu, sú: ekonomika krajiny, infraštruktúra, stav zdravotníctva, vojenský stav, kriminalita, životné prostredie, strava, a mnoho ďalších faktorov. Uvedený graf udáva nádej dožitia mužov a žien v danom okrese.
Nádej dožitia vo veku 65 rokov - Slovensko
Nádej na dožitie čiže stredná dĺžka života udáva priemerný počet rokov, ktorý má jedinec v určitom veku pred sebou, ak by boli zachované očakávanej dĺžky života pomery, ktoré boli viditeľné v sledovanom období. Vzhľadom k odlišnej úmrtnosti mužov a žien sa stanovuje odlišne pre obe pohlavia. V rámci štatistiky dĺžky života sú počítaný muži a ženy vo veku 65 rokov, žijúci na danom území a pri zachovaní úmrtnostních pomerov, ktoré sú viditeľné v sledovanom období. Vypočítava sa z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek. Nádej dožitia sa vypočítava z úmrtnostních tabuliek a možno ju určiť pre akýkoľvek vek a obe pohlavia. Na výslednú hodnotu môže pôsobiť rad faktorov, ktoré ju môžu určitým spôsobom ovplyvniť, ako napr. Ekonomika, infraštruktúra, vojenský stav krajiny, zdravotníctvo, životné prostredie, genetika, spôsob stravovania, úroveň kriminality a mnoho ďalších faktorov. Uvedený graf znázorňuje nádej dožitia mužov a žien v posledných rokoch v danom štáte.
Úmrtí - okres Bratislava II
Životné prostredie
Znečistenie - Slovensko
Skleníkové plyny sú plyny, vyskytujúce sa v atmosfére Zeme, ktoré najviac prispievajú k tzv. Skleníkovému efektu. Najvýznamnejším skleníkový plyn prirodzeného pôvodu je oxid uhličitý. Z hľadiska korektnosti však nie je úplne správne porovnávať štáty z hľadiska ich absolútnych emisií. Ďaleko väčšiu výpovednú hodnotu má informácie o merných emisiách. Tými sa rozumie pomerový ukazovateľ vzťahujúce absolútnu hodnotu emisií CO2 na jedného obyvateľa či jednotku HDP. Snahy o redukciu produkcie skleníkových plynov majú dva uhly pohľadu. Klimatické hľadisko zdôrazňuje vplyv na celú planétu. Z ekonomického hľadiska tieto snahy o redukciu skleníkových plynov sú vysoko finančne náročné. Na grafe nižšie možno pozorovať vývoj oxidu uhličitého v posledných rokoch, prepočítaného na obyvateľa, v danom štáte.